GABRIEL NÉMETH (*1969) časopisecky publikoval prvý raz v týždenníku Slovo Zemplína. Postupne mu vyšli básnické zbierky Za súmraku (2003), Slnko nad básňou (2005), Rodinný album (2009), Srdce na kľúč (2016). Píše aj prózu, jeho poetická tvorba je naplnená radosťou a láskou, no nezabúda poukazovať ani na problematickejšie roviny ľudskej existencie.
Samota smrti
Zodvihnem mobil len v prípade,
že budem mŕtvy a elektrizujúce slnko
bude poslednou lampou v okne.
Vibrujúc v nočnom tichu
všetky zvony budú mojím srdcom,
poberiem sa na odchod.
Štafeta hviezd a mesiac pred nimi,
to bude obraz,
ktorý nebude potrebovať maliara,
iba tiché zbohom v piete sviec.
Sú také noci s vôňou smrti na perách,
keď budím sa v čase polnoci,
keď predbieham a skloňujem
všetky pády hviezdnych vojen,
žijem a znova bojujem do rán,
ktoré ešte mám na kreditke.
Až taký zúfalý je básnik,
hľadajúci svoju Penelopu,
objímajúci vlny,
keď potápa sa ako Titanic
a deň ako v nebi raj
je môj/tvoj vlastný svet pre Teba.
Svet bez básnikov
Surfujem v závetrí lístia
plnom vetra vo vlastnom svedomí
a hľadám súradnice ciest
ku všetkým krížom tam a späť.
Nájsť tak zmysel kotviacich lodí
na tvojom úsmeve
ako čiernobiely záber zachytený v prístave,
kde Paríž nám ležal pri nohách,
Seina bola večne mladá
na všetky hriechy a slovo v slove
prestávalo tajiť dych!
Báseň na kríži spoznávala silu
v modlitbe a iné naše viery,
až po rána v básni
pre miesto srdci,
ktoré teraz osamelo.
Verilo v rána,
keď každá zem má svojho Krista.
Cez mosty riek,
teraz je večne smädná.
Verilo na slzy,
zvráskavené dlane,
vo večnú istotu,
že tento svet nemá šancu
žiť bez básnikov.
Čas ďalej ísť
Zatvorím za sebou dvere,
na lustri hniezdi svetlo ako vták.
Čosi mi vraví:
Zhasni posledné slovo v básni!
Niet však síl, niet však odvahy
uzavrieť kruh a mlčať ako Boh.
Dni pretekajú medzi prstami,
prekročím vlastný tieň samoty
a všetko toto rozdýcham.
Stojím pri okne
a vpíjam do seba vlastné sny,
ktoré ráno rozpredám.
Neskutočné okamihy –
život je jeden bestseller
a v srdci prievan po búrke.
Otočím sa,
predsa je čas ísť ďalej.
Ilustračné foto: Štefan Cifra a Igor Válek
