Samota smrti

362

GABRIEL NÉMETH (*1969) časopisecky publikoval prvý raz v týždenníku Slovo Zemplína. Postupne mu vyšli básnické zbierky Za súmraku (2003), Slnko nad básňou (2005), Rodinný album (2009), Srdce na kľúč (2016). Píše aj prózu, jeho poetická tvorba je naplnená radosťou a láskou, no nezabúda poukazovať ani na problematickejšie roviny ľudskej existencie.

 

 

 

Samota smrti

Zodvihnem mobil len v prípade,

že budem mŕtvy a elektrizujúce slnko

bude poslednou lampou v okne.

 

Vibrujúc v nočnom tichu

všetky zvony budú mojím srdcom,

poberiem sa na odchod.

 

Štafeta hviezd a mesiac pred nimi,

to bude obraz,

ktorý nebude potrebovať maliara,

iba tiché zbohom v piete sviec.

 

Sú také noci s vôňou smrti na perách,

keď budím sa v čase polnoci,

keď predbieham a skloňujem

 

všetky pády hviezdnych vojen,

žijem a znova bojujem do rán,

ktoré ešte mám na kreditke.

 

Až taký zúfalý je básnik,

hľadajúci svoju Penelopu,

objímajúci vlny,

keď potápa sa ako Titanic

a deň ako v nebi raj

je môj/tvoj vlastný svet pre Teba.

 

Svet bez básnikov

Surfujem v závetrí lístia

plnom vetra vo vlastnom svedomí

a hľadám súradnice ciest

ku všetkým krížom tam a späť.

 

Nájsť tak zmysel kotviacich lodí

na tvojom úsmeve

ako čiernobiely záber zachytený v prístave,

 

kde Paríž nám ležal pri nohách,

Seina bola večne mladá

na všetky hriechy a slovo v slove

prestávalo tajiť dych!

 

Báseň na kríži spoznávala silu

v modlitbe a iné naše viery,

až po rána v básni

pre miesto srdci,

ktoré teraz osamelo.

 

Verilo v rána,

keď každá zem má svojho Krista.

Cez mosty riek,

teraz je večne smädná.

 

Verilo na slzy,

zvráskavené dlane,

vo večnú istotu,

že tento svet nemá šancu

žiť bez básnikov.

 

Čas ďalej ísť

Zatvorím za sebou dvere,

na lustri hniezdi svetlo ako vták.

Čosi mi vraví:

Zhasni posledné slovo v básni!

 

Niet však síl, niet však odvahy

uzavrieť kruh a mlčať ako Boh.

 

Dni pretekajú medzi prstami,

prekročím vlastný tieň samoty

a všetko toto rozdýcham.

 

Stojím pri okne

a vpíjam do seba vlastné sny,

ktoré ráno rozpredám.

 

Neskutočné okamihy –

život je jeden bestseller

a v srdci prievan po búrke.

 

Otočím sa,

predsa je čas ísť ďalej.

 

Ilustračné foto: Štefan Cifra a Igor Válek