Sedliacka česť a Komedianti v banskobystrickej štátnej opere

257

Premiéru dvoch opier v talianskom jazyku – Sedliackej cti od Pietra Mascagniho a Komediantov od Ruggera Leoncavalla uvedie Štátna opera v Banskej Bystrici v piatok 24. a v sobotu 25. mája. Svojou prvou veľkou opernou inscenáciou chce režisérka Zuzana Fischerová ako predstaviteľka najmladšej generácie operných tvorcov svojich vrstovníkov do opery pritiahnuť, zároveň však je jej cieľom potešiť i skalných, mnohoročných priaznivcov opery.

„Obe diela sme prepojili. Začíname odchodom komediantov, pretože tvoríme proces života, v ktorom sa znova a znova do mesta vracajú. Po ich odchode rozohrávame Sedliacku česť. Po niekoľkých rokoch sa Komedianti do mestečka znova vracajú. Spoločnosť, v ktorej sa dej odohráva, je teda tá istá. Chcela som však posilniť základnú štruktúru, funkčnú na mnohých miestach i v rôznych časoch. Konflikty postavené na žiarlivosti, samoľúbosti, zákernosti, obrane cti, láske, vášni, bolesti sú všade okolo nás. V tom sú oba tieto príbehy stále aktuálne,“ uviedla k spojeniu diel režisérka.

Napriek celoživotnej kompozičnej tvorbe sa dnes meno Pietra Mascagniho (1863 – 1945) vo svete spája najmä s jeho najznámejším a najúspešnejším dielom Sedliacka česť (Cavalleria rusticana). Spomedzi 17 (niektoré zdroje uvádzajú 18) javiskových diel skladateľa sa operné divadlá vracajú práve k Sedliackej cti ako „dvojičky“ ďalšieho nesmrteľného diela Komediantov Ruggera Leoncavalla.

Mascagniho jednoaktovka Sedliacka česť z roku 1890 spustila novú módnu vlnu na pôde dramatickej i opernej tvorby. Populárnymi sa stali námety z prostredia života jednoduchých ľudí, ich biedy a utrpenia, podfarbené lokálnymi a regionálnymi hudobnými koloritmi južnejších častí Talianska. „Tvorcovia dávali najavo, že svet talianskeho kráľovstva netvoria len veľké prepychové centrá ako Miláno, Turín alebo Florencia, ale sú ním predovšetkým malé mestá a dediny s obyvateľstvom žijúcim v chudobe a neraz aj v zaostalosti,“ uviedla dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici Alžbeta Lukáčová.

Medzi dielami, ktoré následne vznikli sa vyníma dvojdejstvová opera Ruggera Leoncavalla (1858 – 1919) Komedianti (Pagliacci). Táto úplne zatienila dovtedy vytvorené sentimentálne diela určené pre talianske salóny. Odborná obec sa zhoduje, že vznikol vlastne programový manifest nového prúdu v opernom hnutí známom ako „mladá talianska škola“. Leoncavallo sám o svojom diele povedal, že „sa snažil stvárniť životný moment“, a preto sa „inšpiroval reálnym životom a naozajstnými slzami“. Napísal príbeh, v ktorom „uvidíte, ako vedia milovať ľudia z mäsa a kostí“, nie korunované hlavy z romantickej melodrámy.