Slávna hra od slávneho autora bodovala (Bláznivá francúzska komediálna freska na doskách nitrianskeho divadla)

294

Nitrianski diváci prišli na premiéru komédie Dámsky krajčír nenásytní a vyhladovaní – túžiaci po dobrej veselohre, napínavej zápletke a vizuálnom zážitku. To všetko im francúzsky autor Georges Feydeau, ktorý žil a tvoril v Paríži v období belle époque na prelome 19. a 20. storočia, v úsmevnej freske ponúkla. Presne v čase, keď nočný život v Paríži naberal obrátky, v čase, keď vznikol Moulin Rouge, otvorila sa budova opery Palais Garnier, ulice sa menili na bulváre s neónovým osvetlením a mesto lásky ožívalo obrovským množstvom kaviarní a reštaurácií.

K jednej z najznámejších patrila U Maxima, kde mal spisovateľ každý večer rezervovaný stôl a pravdepodobne tu aj vznikala osnova najslávnejšej komédie, ktorá zožala mimoriadny úspech u publika aj kritiky. Tento výnimočný dramatik predznamenal vývoj moderných divadelných smerov, inšpirovala sa ním celá plejáda svetoznámych spisovateľov, medzi inými trebárs aj Čechov pri písaní svojich veľkých hier, a jeho postupy dodnes prežívajú v modernej situačnej komédii a v scenároch hollywoodskych filmov.

Situačná dverová komédia rozpráva príbeh o doktorovi Moulineauxovi, klamárovi a sukničkárovi, ktorý skrýva svoje časté nevery pred dôverčivou manželkou a podozrievavou svokrou. Po noci strávenej vonku sa usiluje svojej žene nahovoriť, že bol u chorého priateľa. Priateľ však, samozrejme, chorý nie je, navyše k nim práve prichádza na návštevu. Doktor potrebuje vymyslieť, ako a kde by sa mohol venovať svojim tajným schôdzkam, a tak si od priateľa prenajme byt.

Netuší však, že je to bývalý krajčírsky salón. Na prvé tajné stretnutie Moulineauxa s jeho budúcou milenkou prichádza aj jej manžel a ten si neskôr privedie aj milenku a tá, ako sa neskôr ukáže, je zasa manželkou doktorovho priateľa. Keď sa do toho všetkého zamieša aj svokra hlavnej postavy – grónska kráľovná, neostáva nič iné, iba predstierať, že nie je lekár, ale dámsky krajčír.

To všetko autor vyrozprával v strhujúcom tanci výstupov a obrazov, otváraní dvier, v ktorých sa menia postavy, raz je tu doktor, inokedy je to krajčír, potom sluha meniaci sa na doktora, vzápätí doktor meniaci sa na sluhu, mamička manželky hlavného hrdinu, z ktorej je zrazu grónska kráľovná. Zápletka ako hrom. Fraška, ktorá sa s reálnosťou iba pohráva, z postáv sa stávajú šialenci a celý svet okolo nich je blázinec. Najsilnejšími pohnútkami tejto komédie je erotická túžba a úsilie uniknúť pred škandálom. A práve táto prekérna situácia nahráva predstaveniu s neuveriteľným vodopádom vtipných dialógov. Má hekticky rýchly spád a vnáša diváka do sveta tajomstiev, klbka klamstiev, ale nakoniec sa nešťastnej hlavnej postavičke podarí z mechanizmu náhod a nedorozumení vykĺznuť. To sa nedá vymyslieť, preblesne hlavou samotnému divákovi.

To musel slávny francúzsky dramatik sám zažiť. A vtom je kúzlo uvedenej komédie – v jej uveriteľnosti. Na javisku, ktoré sa mení vďaka otáčavej technike z ležérnej obývačky, kde je umiestnená francúzska nonšalantná leňoška parížskeho doktora, na krajčírsku dielňu, miesto hriechu a erotických zábaviek, číha odhalenie za každými dverami. Záverečné rozuzlenie je vždy len naoko, nič sa nezmenilo, zajtra všetko pokračuje inak a odznova.

Na túto strunu stavili aj tvorcovia nitrianskej veselohry dramaturgička Magdaléna Žiaková, no predovšetkým režisér Juraj Bielik, ktorý spolupracoval s nitrianskym činoherným súborom po prvý raz. Má za sebou uvedenie niekoľkých úspešných hier na rôznych slovenských divadelných javiskách, je laureátom ocenenia na medzinárodných divadelných festivaloch v Prahe a v Ríme a ako spoluautor projektu Desatoro sa stal Objavom sezóny. Cítiť, že je všestranný umelec, je totiž takisto autorom hudby a výrazne sa exponoval aj v spolupráci s mladou výtvarníčkou Zuzou Havranovou v scénickom symbole posolstva tejto hry. Treba oceniť jeho úsilie hru moderným spôsobom, hlavne pri vizuálnom vyjadrení komédie, zachovávajúc zámer autora – pobaviť a rozosmiať diváka.

Bola to veľká výzva aj pre deviatich účinkujúcich hercov. Príval textov, fyzické vypätie niekedy konkurujúce atletickým výkonom, dôsledne dodržanie línie skvelej svetovej hry ich nabudili k výborným výkonom. V hlavnej postave sa predstavil Tomáš Turek, ktorý, zdá sa, okrem vážnych, tragických postáv vie ukázať aj inú – veselú – polohu svojho hereckého kumštu. Nesklamala Eva Pavlíková v role madam Aigreville, alias grónskej kráľovnej. Jej mimika, gestikulácia, výraz, intonácia a, čo si budeme nahovárať, výrazný talent a dlhoročné skúsenosti pomohli rozpumpovať skvelú zábavu; jej výkon bol nepochybne inšpiráciou aj pre mladé herečky Andreu Sabovú a Annu Rakovskú. Najpresvedčivejší však bol Marián Viskup v úlohe Aubina, ktorý privádzal nitrianske publikum do varu, ba čo viac, do hurónskeho smiechu prerušovaného neraz búrlivým potleskom.

Rafinovaný a prešpekulovaný Francúz Georges Feydeau nesklamal. Jeho vrcholné dielko preverilo nitrianskych hercov, celý tvorivý tím a potešilo dušu divákov.