Slovenská filharmónia uvedie mimoriadny koncert venovaný M. R. Štefánikovi

120

Mimoriadny koncert k Roku Milana Rastislava Štefánika pripravuje na úvod koncertnej sezóny Slovenská filharmónia na 12. septembra. Rok 2019 je totiž Rokom M. R. Štefánika, astronóma, generála, diplomata, demokrata a humanistu. Ako ďalej pripomína naša prvá hudobná scéna, 4. mája tohto roka uplynulo 100 rokov od tragickej smrti Štefánika a 21. júla 2020 oslávime 140 rokov od jeho narodenia. Pri tejto príležitosti pozýva filharmónia 12. septembra na mimoriadny koncert do bratislavskej Reduty. Koncert sa uskutoční ešte pred otvorením 55. ročníka Bratislavských hudobných slávností a pred začiatkom 71. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie. Publikum sa môže tešiť na diela od popredných mien slovenskej a českej skladateľskej tvorby. Kompozície Eugena Suchoňa, Antonína Dvořáka a Petra Martinčeka „van Groba“ zaznejú aj v podaní sólistov večera, známych slovenských umelcov – husľového virtuóza Dalibora Karvaya a opernej hviezdy Jany Kurucovej. Agentúru SITA o tom informovala Slovenská filharmónia.

Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor a sólisti vystúpia pod taktovkou slovenského dirigenta Olivera Dohnányiho. V interpretácii husľového virtuóza Dalibora Karvaya zaznie Koncert pre husle a orchester a mol Antonína Dvořáka. Koncert je považovaný za jedno z vrcholných diel skladateľa a vznikol na začiatku 80. rokov 19. storočia. Súčasný slovenský hudobný skladateľ Peter Martinček „van Grob“ skomponoval pre mezzosoprán Jany Kurucovej sólový part 4. symfónie nazvanej In Memoriam M. R. Štefánik. Monumentálne vokálno-inštrumentálne dielo zhudobňuje texty básní Williama Ernesta Henleyho a Guillauma Apollinaira a k Roku Milana Rastislava Štefánika už zaznelo v Prahe a Berlíne. Publikum si ho vypočuje v podaní mezzosopranistky Jany Kurucovej, ktorá je od roku 2009 sólistkou Deutsche Oper Berlin. Program doplní Predohra k Stodolovej dráme Kráľ Svätopluk od Eugena Suchoňa, avizuje mimoriadny koncert Slovenská filharmónia.

Ministerstvo kultúry SR a jeho rezortné organizácie pripravili v rámci Roka M. R. Štefánika niekoľko desiatok kultúrnych podujatí doma a v zahraničí. Venované sú rôznym žánrom. Tento, ale aj na budúci rok sú naplánované výstavy, koncerty, divadelné predstavenia aj hudobno-poetické pásma. Zveľadia sa taktiež viaceré miesta spojené so Štefánikovým životom, dielom a odkazom. Štát by na ne mal spolu minúť viac ako 3,8 milióna eur. Pritom na tento rok ide približne 2,3 milióna eur a na budúci rok cca 1,5 milióna eur. Časť podujatí sa financuje z aktuálnych rozpočtov ich organizátorov alebo z dotácií, napríklad z verejnoprávneho Fondu na podporu umenia. Vyplýva to z materiálu ministerstva kultúry „Vyhlásenie roka 2019 za Rok Milana Rastislava Štefánika – Návrh na organizačné a finančné zabezpečenie podujatí k významným výročiam M. R. Štefánika v rokoch 2019 a 2020“, ktorý začiatkom februára tohto roka schválila vláda.

Politik, astronóm, vojak a vedec Milan Rastislav Štefánik, ktorého tento rok v ankete RTVS vyhlásili za najväčšieho Slováka, sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy. Vyrastal v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 – 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Osudnou sa mu 4. mája 1919 stala cesta do vlasti. V tento deň nastúpil na letisku pri Udine v Taliansku do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynul generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini, ostali dosiaľ nevyjasnené. Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle nad svojou rodnou obcou Košariská.