Slovenské literárne snemovanie v srbskej Vojvodine

154

Ako nás informoval náš spolupracovník Vladimír Valentík zo Srbska, aj najstaršie kultúrne podujatie slovenskej literárnej enklávy v tejto časti Európy sa kvôli pandémii posunulo z jarných mesiacov až na jeseň. V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa na 64. literárnom snemovaní v organizácii časopisu Nový život a Slovenského vydavateľského centra zoskupili literáti a ctitelia literatúry. Témy tohtoročného snemovania boli o slovenskej vojvodinskej literatúre, o literatúre v podmienkach pandémie a odznel aj príspevok pri príležitosti jubilea – 100 rokov vydavateľského podniku vojvodinských Slovákov.

Na literárnom snemovaní sa pravidelne venuje pozornosť aj jubilujúcim spisovateľom a kultúrnym dejateľom. Tak to bolo aj tohto roku. Odznelo niekoľko príspevkov venovaných sedemdesiatke historika prof. Dr. Samuela Čelovského a k šesťdesiatke nášho básnika, spisovateľa, prekladateľa a redaktora Martina Prebudilu. Najslávnejšou chvíľou snemovania je vždy udelenie Ceny časopisu Nový život za najlepší príspevok uverejnený v tomto časopise v minulom roku. Laureátkou Ceny časopisu Nový život za rok 2019 sa stala spisovateľka Katarína Mosnáková-Bagľašová (na titulnej fotografii). Komisia v zložení Marta Pavčoková, Annamária Boldocká-Grbićová a prof. Dr. Dalimír Hajko jej cenu udelili za cyklus básní 1999. Okrem iného o ňom uviedli aj toto: „Ak odmenený Cyklus 1999 Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej analyzujeme z hľadiska postmodernej senzibility, ide o aktualizačnú poéziu. Tak ako kedysi naši básnici Juraj Mučaji, Pavel Mučaji, Andrej Ferko, Paľo Bohuš a iní písali angažovanú poéziu veriac v možnosť zmeny, Katarína Mosnáková-Bagľašová píše v duchu postmodernej doby aktualizačnú poéziu so zámerom, aby sa nezabudlo a zachovalo v pamäti to vojnové traumatické obdobie, ktoré sme prežili. Ona upozorňuje na nedostatky súčasnej spoločnosti – vojny, vraždy a pod. a buduje odmietavý postoj k takým spoločenským praktikám…”.

Na záver predsa len úspešného literárneho snemovania, ktoré vďaka Dr. Zuzane Drugovej z Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Sandre Vukšićovej-Kráľovej, riaditeľke Kultúrneho centra v Našiciach v Chorvátsku, malo aj medzinárodnú účasť, boli udelené aj autorské výtlačky prekladateľom Miroslavovi Gašparovi (román 1934 Radovana Vlahovića), Zdenky Valentovej-Belićovej (Vlaky a tábory Zorana Đerića) a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorej Slovenský kultúrny klub vydal bibliofíliu 1999 s ilustráciami akademického maliara a grafika Pavla Čániho. Teda bibliofíliu, ktorá obsahuje práve ocenený cyklus básní.

Foto: archív V. Valentíka