Slovensko – príjemný domov pre všetkých obyvateľov

246

Rozhovor s Dr. h. c. prof. JUDr. Jaroslavom Chovancom, CSc., na tému 25. výročia vzniku Slovenskej republiky a 30. výročia založenia Literárneho týždenníka (zhovára sa redakcia Literárneho týždenníka)

REDAKCIA: Pán profesor, čo pre vás znamenal vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993?

JAROSLAV CHOVANEC: Vznik samostatnej Slovenskej republiky som jednoznačne privítal, a to najmä preto, že sa tak naplnili stáročné túžby slovenského národa mať vlastný štát. Ako ústavný právnik (vtedy docent) som poznal rozličné deformácie pri fungovaní česko-slovenskej federácie. Prejavovali sa najmä v unitarizácii a centralizácii štátu z pražského federálneho štátneho centra, v odbúravaní federalizačných prvkov a princípov.

REDAKCIA: Vieme, že po Nežnej revolúcii v roku 1989 ste sa aktívne zapojili do demokratického transformačného procesu štátu a spoločnosti…

J. CHOVANEC: A s veľkou radosťou. Vymenovali ma za člena Komisie pre prípravu návrhu Ústavy Slovenskej republiky, svoju odborno-teoretickú a občiansku aktivitu som prejavil i pri vypracovaní dokumentu 61 krokov k slovenskej identite – Zvrchované Slovensko (spolu s Mariánom Tkáčom, Milanom Ferkom a Michalom Gašparom). Bol to komplexný dokument, ktorý ukazoval cestu k dosiahnutiu zvrchovanosti, resp. suverenity Slovenskej republiky. V nadväznosti na to som sa aktívne zúčastnil i na dopracovaní návrhu Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky (stalo sa tak 14. februára 1991 v kaviarni Krym a v refektóriu na Františkánskom námestí v priestoroch Matice slovenskej); jeho sprístupnenie vyvolalo veľkú diskusiu vo verejnosti, najmä u intelektuálov. Aj to bol jeden z popudov na rozdelenie Česko-Slovenska ústavnou a pokojnou cestou. Schválenie deklarácie Slovenskou národnou radou (17. júla 1992) urýchlilo v Slovenskej republike práce na návrhu Ústavy SR. Jej návrh bol po verejnej diskusii predložený na prerokovanie do Slovenskej národnej rady, ktorá ho po búrlivej diskusii 1. septembra 1992 schválila 114 hlasmi. Pred hlasovaním zo SNR odišli poslanci MKDH a Spolužitia. Za ústavu nehlasovali ani poslanci KDH. Ústavu SR podpísali 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade V. Mečiar, predseda vlády SR, a I. Gašparovič, predseda SNR. Účinnosť nadobudla dňom 1. 1. 1993, keď sa Slovenská republika konštituovala ako samostatný štát.

Žiada sa zdôrazniť, že Slovenská republika ako samostatný štát vznikla v duchu a intenciách ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako nástupnícky štát, a to legitímne, legálne a ústavnou a demokratickou pokojnou cestou.

REDAKCIA: Naplnila samostatná slovenská štátnosť vaše očakávania a čo jej želáte do ďalších rokov?

J. CHOVANEC: Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol pozitívny príbeh, a to napriek tomu, že SR začínala zo zložitejšieho a náročnejšieho východiska oproti Českej republike. Najmä z českej strany nám predpovedali katastrofické scenáre, podľa ktorých sa naša republika mala zrútiť po troch mesiacoch. Napriek dosiahnutým úspechom v spoločensko-politickom, kultúrnom, hospodárskom a ústavnoprávnom živote máme ešte určité deficity v rozvoji demokracie, ochrane ľudských práv a slobôd, ako i vo vymožiteľnosti práva, v rozdielnej vyspelosti jednotlivých regiónov predovšetkým z hľadiska životnej úrovne našich občanov, ako i zamestnanosti. Majúc na zreteli uvedené skutočnosti, vznik samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti naplnil moje očakávania. Budem rád, keď sa bude naša vlasť naďalej úspešne rozvíjať, prehlbovať demokratické a občianske princípy a pretvárať sa na spoločnosť, ktorá sa stane príjemných domovom pre všetkých jej obyvateľov.

REDAKCIA: Ako vnímate zástoj Literárneho týždenníka v národnoemancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov od jeho vzniku v roku 1988 do vzniku samostatnej SR i pri upevňovaní jej štátnosti až do súčasných dní?

J. CHOVANEC: Literárny týždenník sa od svojho založenia v roku 1988 na čele s jeho zakladateľom profesorom Vincentom Šabíkom stal platformou demokratizácie spoločnosti a programu prestavby. Jej integrálnou súčasťou sa stala aj suverenizácia Slovenska, vrátane kritickej reflexie postavenia Slovenskej republiky vo federatívnom, centralisticky spravovanom štáte. Časopis otvoril v rámci reformného kurzu aj novú etapu historického sebachápania nás Slovákov, obnovil spojenie medzi kritikou, reflexiou a politickou praxou, ktoré mocenské stratégie dovtedy všemožne blokovali. Do verejnej diskusie vrátil napríklad tabuizovaný, politicky exponovaný problém národnej symboliky Slovákov, otázku štátnej heraldiky, ktorá sa v ňom pertraktovala na vysokej odbornej úrovni s vyústením do požiadavky vrátiť historický slovenský štátny symbol do federálneho znaku. Nezastupiteľnú úlohu zohralo periodikum pri organizácii a formovaní národného spoločenstva a vôbec humanizácii a demokratizácii štátu, teda aj politiky. Literárny týždenník otváral priestor nielen širokej kultúrnej verejnosti, ale aj reprezentantom vedy, histórie, sociológie, práva, jazykovedy, ekonómie, nie na poslednom mieste i politiky. Bola to teda aj moja téma, moja problematika, ktorá ma zblížila s novinami najvýznamnejšej a najpočetnejšej spisovateľskej organizácie na Slovensku. – Zväzu slovenských spisovateľov, ktorého pokračovateľom je dnešný Spolok slovenských spisovateľov. Cestu LT som sledoval od prvopočiatku, keďže mi bola blízka, sám som preň písal, napísal som viac esejí a článkov o slovenskej modernej národnej štátnosti, o jej ceste k vzniku a budovaní, ako i o demokracii a suverenite štátu atď.

REDAKCIA: V roku 1993 vám šéfredaktor Pavol Števček ponúkol konkrétnu spoluprácu s Literárnym týždenníkom. Ako to vtedy vlastne bolo?

J. CHOVANEC: Oslovil ma s ponukou pracovať v redakcii ako redaktor na polovičný pracovný úväzok. Rád som to prijal, v LT som pôsobil od 1. septembra 1993 do 31. decembra 1994. Zabezpečoval som materiály o česko-slovenskej štátnosti, o Ústave SR a jej realizácii, o štátnych orgánoch SR atď. Literárny týždenník postupne kryštalizoval a kompletizoval historický pohyb. Stal sa myšlienkovým strojcom transformácie slovenskej spoločnosti, ale aj tribúnou zavŕšenia slovenskej emancipácie smerujúcej k slovenskej národnej štátnosti. A môj vklad? Zo svojich rozsiahlejších pätnástich esejí či článkov som zostavil antológiu a vydal knižne pod názvom Budovanie štátu Slovenskej republiky (k 20. výročiu jej vzniku) v roku 2012. Literárny týždenník dvíhal národné povedomie slovenského národa, pestoval historické, ale aj právne vedomie, dôsledne bojoval za dosiahnutie suverenizácie Slovákov a Slovenska. Dnešným redaktorom želám veľa dobrých autorov a z ich pera veľa dobrých esejí, článkov, recenzií a ďalších publicistických materiálov. A jeho šéfredaktorovi pevné zdravie, plné priehrštie zaujímavých nápadov pre potešenie čitateľov.


Bibliografický odkaz:

Rozhovor s Dr. h. c. prof. JUDr. Jaroslavom Chovancom , CSc., na tému 25. výročia vzniku Slovenskej republiky a 30. výročia založenia Literárneho týždenníka: Slovensko – príjemný domov pre všetkých obyvateľov (zhovára sa redakcia LT). In: Literárny týždenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, Index 49246, ISSN 0862-5999, E. č. MK SR: EV 3136/09, s. 4. Internet: <https://literarnytyzdennik.sk/slovensko-prijemny-domov-pre-vsetkych-obyvatelov/>.

Ilustračné foto: pixabay.com