Slovenský prológ k Písmu

310

„A ešte väčšmi od človeka z kameňa / je mŕtva duša, každá duša bez písmen.“ To sú prvé dva verše zo 45. slohy dnes už známeho a slávneho, no ešte stále nie celkom doceneného Proglasu od sv. Konštantína – Cyrila v preklade básnika VILIAMA TURČÁNYHO. Literárni vedci a historici, chvalabohu, prišli už dávnejšie na to, že z hľadiska žánru ide vlastne o prvú slovenskú báseň, o prvú slovenskú ódu na Evanjelium. Chce sa mi dodať, že ide – a neváham to povedať – o slovenský, áno – nie slovanský a sloviensky, ale slovenský prológ Písmu. Veď vznikol na našom pradávnom a dodnes platnom území, u nás dostali grafickú podobu písmen aj hlásky, ktoré vlastnili naši predkovia a ktoré vytvárali množinu slov reči týchto našich, možno ani nie takých dávnych predkov.

Je dobre, že sme si to už uvedomili vo všetkých sociálnych vrstvách nášho národného spoločenstva i vo všetkých katastrálnych štvorcoch a obdĺžnikoch nášho nespochybniteľného územia. Prejavom tejto skutočnosti je, že kultový Proglas v preklade do súčasnej podoby slovenčiny vyšiel v poslednom štvrťstoročí vo viacerých vydaniach – odborných, vedeckých i reprezentatívno-čitateľských. Najnovšie – slávnostné a do dôsledkov reprezentačné vydanie Proglasu pripravila Nadácia Konštantína Filozofa so sídlom v Nitre. Vydala ho pri príležitosti 1 150. výročia úmrtia sv. Cyrila – Konštantína. Vynikajúcej grafickej a polygrafickej úrovni pritom zodpovedá aj vynachádzavý a viacrozmerný obsah. A na ten sa mi žiada upozorniť možno troška podrobnejšie, ako to pri recenziách býva zvykom.

Vydanie uvádza esej J. E. Prof. ThDr. VILIAMA JUDÁKA, PhD. s názvom Proglas – program pre nás aj pre dnešok. Základnou myšlienkou eseje je úvaha nad aktuálnosťou odkazu Proglasu, a to najmä pre náš slovenský svet a slovenský život, no zároveň ho treba chápať aj ako cestovný lístok do celého kresťanského sveta, ba aj za jeho hranice. Túto nadčasovú i nadúzemnú vlastnosť Proglasu vo svojej krátkej vstupnej úvahe „K základnému kameňu našej duše a slovenskej štátnosti“, potvrdil Andrej Danko, súčasný predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Tretím príspevkom v knihe je historizujúca, no široké vrstvy nášho národa populárne oslovujúca štúdia JÁNA CHRYZOSTOMA kardinála KORCA Úvod k Proglasu, ktorú napísal v máji 1996. „Písmo, ktoré priniesli, sa stalo základom kultúry u nás i v mnohých ďalších slovanských krajinách. Bol to poklad nad striebro a zlato,“ napísal kardinál a my to s každým pribúdajúcim rokom našej štátnosti môžeme len potvrdzovať. Mimoriadne cenné je to, že všetky tri vstupné eseje sú vzápätí, teda hneď za slovenskou pôvodinou publikované v angličtine. Táto skutočnosť odhaľuje zámysel zostavovateľa TIBORA MIKUŠA i vydavateľa dať tejto knihe aj širší, nadnárodný rozmer.

Tento charakter diela potom vrchovatou mierou potvrdzuje sám text Proglasu. Je publikovaný takto: na každej strane je to najskôr päťveršová strofa v Turčányho preklade, a možno skôr v prebásnení do slovenčiny, potom nasleduje tá istá strofa v staroslovenčine, ale sádzaná latinkou s číselnými znakmi tých písmen, ktorých hlásky, teda zvuky, v priebehu stáročí zanikli a tretí raz tá istá päťveršová strofa v preklade do angličtiny. Netrúfam si posúdiť poetický kolorit prekladu, ktorého autorkou je MICHAELA CHORVÁTHOVÁ, ale významovo by to malo sedieť. A takto je to až do konca poslednej, 21. strofy Proglasu, až po „Amen“.

Záverečná tretina publikácie patrí prekladateľovi, správnejšie vari prebásňovateľovi, osvedčenému spolutvorcovi našej najlepšej lyriky, básnikovi VILIAMOVI TURČÁNYMU. Zostavovateľ tu zaradil dva jeho príspevky. Prvý má názov Ten, ktorý stále miloval múdrosť a v podstate predstavuje biografickú esej sv. Konštantína Cyrila. Druhý má názov Poznámky k hlaholike a umeleckej stavbe Proglasu. Svojím obsahom je to odborná štúdia, v ktorej autor v základných rysoch objasnil svoju prekladateľskú koncepciu a zároveň vysvetlil písmový tvar i zvukovú podobu najmä tých hlások, ktoré v priebehu času v našej reči zanikli, a taktiež objasnil základné princípy tvorby samého Konštantína pri tvorbe hlaholského písma.

O zámeroch a úsiliach Nadácie Konštantína Filozofa napísal informáciu zostavovateľ knihy Tibor Mikuš, autorom vydavateľskej poznámky je Milan Lehký, riaditeľ vydavateľstva Herba, ktoré podporilo vznik publikácie a autorom poznámky k existencii relikvie sv. Konštantína Filozofa, uloženej v Pribinovej kaplnke v katedrálnom chráme – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade je ŠTEFAN VALLO, veľprepošt Nitrianskej kapituly kanonikov. Všetky tieto texty sú publikované aj v preklade do angličtiny. Reprezentačný charakter publikácii dávajú ilustrácie z ateliéru Vincenta Hložníka, ktoré kedysi vytvoril priamo na námety a motívy Proglasu. Grafický upravovateľ Róbert Kucmen ich citlivo zakomponoval do obsahového tela knihy.

No to ešte vždy nie je záverečná informácia. Kniha má aj zvukový rozmer…

(Celú recenziu nájdete v Literárnom týždenníku 43 – 44 / 2019, ktorý stále môžete kúpiť na predajných miestach.)

Konštantín Filozof
PROGLAS
Zostavovateľ Tibor Mikuš
Nitra: Nadácia Konštantína Filozofa, 2019, 1. vyd. 72 s. ISBN

Zdroj: Jaroslav Rezník: Slovenský prológ k Písmu.
In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 43 – 44 (27. 11. 2019), ISSN 0862-5999, s. 11