Snina prišla do Bratislavy, výstavy z Prešova  

172

Od roku 1994 nepretržite po súčasnosť organizuje Galéria Andreja Smoláka v Snine Medzinárodný výtvarný festival. Jej majiteľ a akademický maliar význam stretávania umelcov potvrdil výstavou v objekte na Západnej terase Bratislavského hradu. Trvalo ju dokumentuje 130-stranový katalóg, v ktorom je osem desiatok reprodukcií prezentovaných výtvarných diel, ktoré vznikali v kultúrnych objektoch najvýchodnejšie položeného okresného mesta Slovenskej republiky, v jeho uliciach aj v iných mestách, dedinách a osadách tohto kraja či priamo v plenéri pod Sninským kameňom, v krajine Východných Karpát, v okolí vodnej nádrže Starina (ktorá nesie názov po pôvodnej rodnej obci i bratov Smolákovcov a ich generačných predkov). Atmosféru tvorivých a ľudských stretnutí približujú v katalógu séria reportážnych fotografií a portréty umelcov zúčastnených na týchto sviatkoch priateľstva a vzájomného zbližovania ľudí rozličných kultúr, duchovného zázemia, umeleckého cítenia a tvorivých postupov. Ako to pri veľkých podujatiach býva – a sninský Medzinárodný výtvarný festival ním je –, stal sa výnimočnou propagáciou Slovenska s (metaforicky i vecne) celosvetovým dosahom. Tá je násobne vzácna s ohľadom na krátkodobú existenciu našej novodobej štátnosti, ktorú mnohí doma i v zahraničí so svojským entuziazmom doteraz ochotne spochybňujú.

Názov Obrazy z Námestia múz, ako hovorí Andrej Smolák, dali výstave preto, lebo to sninské námestie sa stalo v porovnaní s podobnými centrami miest azda jediným na svete, po ktorom sa pohybovalo, kde posedávalo a diskutovalo niekoľko stoviek umelcov prichádzajúcich sem zo všetkých svetadielov. Konkrétne boli zo 60 štátov, popri vlastnom maľovaní sa stretávali s miestnymi obyvateľmi, spoznávali krajinu a architektúru, mali príležitosť utvoriť si názor o Slovensku práve cez jeho (aj medzi mnohými nami domáci) neveľmi známu časť. Pred desiatimi rokmi prevzal nad podujatím oficiálnu záštitu slovenský minister zahraničných vecí Milan Lajčák a označil ho za dôstojný príspevok k prezentácii Slovenska. Medzi praktických podporovateľov festivalu počas svojho krátkodobého pôsobenia na pozícii predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí patril i Milan Vetrák. Organizačné skutky Andreja Smoláka považoval za hodné na to, aby sa o nich dozvedeli i Slováci žijúci vo svete. Mnohí najmä zo severného a východného Slovenska odchádzali v niekoľkých masových vlnách za prácou až do zámoria, v zahraničí sa usadili natrvalo, založili si tam rodiny, a nie je výnimkou, že ani ich potomkovia nestrácajú záujem o vlasť svojich predkov.

V Snine vytvorili umelci doslova tisícky diel, vybrať z nich na prezentáciu necelú stovku je ohromne náročná a nie celkom vďačná úloha. Podobne to môže byť s diváckymi ohlasmi, poprípade s odbornými hodnoteniami (hoci podobné aktivity zostávajú priam „koncepčne“ mimo trendov súčasných záujmov a reflexií absolventov histórie umenia). Kurátor výstavy Obrazy z Námestia múz Ľuboslav Móza (je prezident spoločnosti Artem a člen Európskej akadémie vied a umení) hovoril na vernisáži jednoduchými slovami, bez pátosu zneli medzi nimi tie, ktoré sa vytrácajú z nášho každodenného slovníka – akoby sa nepatrilo hovoriť o svetskej kráse a bezprostredných inšpiráciách. Akoby sa záujem návštevníkov galérií, galeristov a zberateľov umenia mal sústrediť na chladnú abstrakciu, citovú nezúčastnenosť tvorcov, individuálne odkazy bez potreby spätných väzieb. Móza v úvodnom príhovore do katalógu výstavy označil za jedno z najpotrebnejších slovo kultúra. „Tvoria ju umenie a veda. Obsah týchto slov znamená náš svet. A ešte omnoho viac.“ Práve skrz takéto v dnešnom postmodernom svete akože už „nízko zjednodušené“ potreby sa žiada pridať i nasledujúcu citáciu: „Dobré umenie má silu emócie a zážitku, ktorý pretrvá. Poslaním súčasnej plnohodnotnej tvorby je krása, iný pohľad na svet, filozofia, poučenie, naznačenie budúcnosti či radosť. Takéto umenie je nositeľom múdrosti ľudstva, hľadaním neobjavených životných zlomov, harmonizovaním človeka, ale i provokáciou, upozornením, výzvou k uvažovaniu a riešeniu zložitosti bytia. Dnešné umenie je našou súčasťou. Každý podnet k jeho rozvoju, zviditeľneniu, a propagácii je krokom ľudstva vpred.“