Sochár moderny Ján Koniarek v Žitnoostrovskom múzeu

204

V Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede 20. februára o 17. hodine sprístupnia reprezentatívny výber diela sochára Jána Koniarka zo zbierok Galérie Jána Koniarka v Trnave v kurátorskom podaní Filipa Kruteka. Ten hovorí o projekte a súvislostiach viac:
“V roku 2020 Galéria Jána Koniarka prichádza s trojicou výstav prezentujúcich dielo kľúčovej postavy slovenského moderného sochárstva Jána Koniarka mimo trnavský región. Deje sa tak aj z dôvodu rekonštrukcie Nového krídla Koppelovej vily, v ktorom bola stála expozícia Sochár Ján Koniarek prezentovaná a znova bude reinštalovaná až od roku 2021. Ide o výstavy v Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede od 20. 2. do 29. 3. 2020, v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach od 2. 4. do 3. 5. 2020 a v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne od 9. 6. do 30. 8. 2020.
Výstavný projekt je definovaný ako reprezentatívny výber diel zo zbierkového fondu GJK, pričom ťažisko tvorí komorná plastika (voľné plastiky, portréty a reliéfy). Tá na rozdiel od pomníkovej tvorby nedisponuje prílišnou konzervatívnosťou a je lepším svedectvom Koniarkovho progresívneho výtvarného jazyka z veľkej časti založeného na rodinovskej inšpirácii, čo sa odzrkadlilo najmä v typicky hrubom vrstvení hmoty, či povrchovej modelácii sochy zvýrazňujúcej efekt svetla a tieňa. Takáto post-rodinovská modelácia je zastúpená dielami Satyr (1925-30), Pijúci muž, či Lavína (1930). Odlišnú, menej expresívnu polohu komornej tvorby zastupujú voľné plastiky charakteristické sociálno-historickou symbolikou ako je Oráč (1936) a Justícia (1920-25). Portrétnu tvorbu predstavuje najstaršia datovaná busta Podobizeň otcovho otca (1905), či symbolicko-alegoricky koncipovaný portrét Ján Krstiteľ (1906). Nemalú časť Koniarkovho diela tvorí pomníková tvorba rôzneho zamerania – od súkromných objednávok, pamätníky významných osobností, až po vojnové témy. Na výstave je zastúpená dvomi polohami – expresívnym zmyslom pre kompozíciu – Návrh na pomník padlým v I. svetovej vojne (1920-30) a pragmatickým komponovaním architektúry – Návrh na pomník Jána Hollého (1928-29). Expozíciu uzatvára posledné datované dielo Sediaci L.N Tolstoj (1949).
Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch v rodine učiteľa Františka Koniarka a Márie (rodenej Csasznej); 1894-97 štúdium na Umelecko-priemyselnej škole v Budapešti; 1897-1906 štúdiá na Akadémiách výtvarných umení v Prahe, v Budapešti (prof. Alojz Štróbl) a v Mníchove (prof.W. von Rühmann); 1906-1914 presídlenie do Srbska (Belehradu), pedagóg a účastník na umeleckom dianí; 1912-1918 dobrovoľník v Balkánskej vojne, vojak v 1. sv. vojne; 1918 návrat do Voderád (k sestre); 1924 presídlenie do Trnavy, prvý ateliér v areáli Sesslerovej továrne, neskôr dom s ateliérom na Šaštinkovej (dnes Trstínskej) ulici; 1937 publikuje text Sochár a národ v Slovenských pohľadoch, 1939-43 docent pre modelovanie na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave; 1944 prvá monografia od Karola Vaculíka: Koniarek; 4. mája 1952 zomiera v Trnave, pochovaný na Novom cintoríne; 1978 Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia autora je premenovaná na Galériu Jána Koniarka v Trnave; 2002 otvorená Stála expozícia sochárskych diel Jána Koniarka v novej prístavbe Koppelovej vily Galérie Jána Koniarka v Trnave; 2007 vychádza monografia Sochár Ján Koniarek a otvára sa nová stála expozícia Ján Koniarek – zakladateľ moderného slovenského sochárstva v novom pavilóne Kopplovej vily GJK v Trnave.”

 

Foto: sk.wikipedia.org