Soros ako symbol

344

Politické udalosti sa v polovici apríla menili na Slovensku rýchlejšie ako počasie. Pokusom o destabilizáciu politických pomerov neodolal minister vnútra Tomáš Drucker, ktorý sa po necelom mesiaci vzdal horúceho kresla. Človek jeho nátury ani nemohol inak riešiť dilemu, či má, alebo nemá odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara, ako to požadovali pouličné protesty. Jeho rozlúčková tlačovka jasne ukázala, že nepolitický minister, ktorý je svojím kultivovaným prejavom na hony vzdialený hulvátstvu à la Matovič, nemá miesta na súčasnej surovej politickej scéne. Z ľudského hľadiska, pretože mu je milšia rodina a zdravie ako upokojenie umelo vyvolanej spoločenskej krízy, urobil dobre a vrátil sa z kratšej cesty. Liečiť pouličnú hystériu nebolo v jeho silách, lebo tá sa nedá liečiť rozumnými argumentmi, a vôbec nie odvolávaním sa na spravodlivosť.

Demisiou slušného ministra vnútra a odvolaním profesionálne zdatného prezidenta polície sa nič nevyrieši, na Slovensku pokoj nebude, lebo cieľovým riešením opozície a opozičného prezidenta Kisku sú predčasné voľby. Scenár predpokladá tlak ulice na postupné odvolávanie vládnych funkcionárov a štátnych úradníkov, až kým vládnym stranám a pouličným zhromaždeniam nepovolia nervy. Pravdaže, puč na spôsob ukrajinského Majdanu nie je na Slovensku reálny spôsob uchopenia moci (len ťažko by sa dali v Bratislave najať ostreľovači ako v Kyjeve). Vnútorná piata kolóna zastúpená médiami a tzv. neziskovkami má miernejšie prostriedky – ohlupujúcu propagandu a teatrálnu kulisu v podobe zástupov nespokojnej mládeže v oneskorenej puberte.

Viniť z destabilizácie Slovenska miliardára Sorosa je pritiahnuté za vlasy. Soros nekomunikoval osobne s takými figúrkami ako Sibyla, Šeliga, Farská či Stanke – Soros iba vybudoval systém, do ktorého nalieva miliardy (v minulom roku to bolo 18 miliárd dolárov) a ktorý beží dopredu dohodnutou cestou. V tejto súvislosti nemáme dôvod neveriť úprimným slovám Martina Šimečku, Kiskom oceneného Radom Ľudovíta Štúra I. triedy: „Aj vďaka Sorosovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi, (…) sme ho porazili.“

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa nemá prečo ospravedlňovať hercovi Stankemu a spol. za vyslovenie názoru o zaoceánskych peniazoch. Soros nie je posvätná krava, aj keď ho mimovládni priekupníci považujú za mesiáša otvorenej spoločnosti. Nevedno, či fanatickí zástancovia tohto guru finančných špekulantov čítali jeho knihy, alebo poznajú jeho vyjadrenia pre British Independent, kde sa vyznal zo svojej falošnej filantropie: „Vždy som sa na seba díval ako na Boha. Pravdu povediac, od detstva som v sebe nosil mesiášske fantázie, o ktorých som cítil, že ich musím kontrolovať, ináč ma môžu dostať do problémov.“ A na vysvetlenie ešte dodal: „Je to druh choroby, keď sa považujete za boha, za tvorcu všetkého, ale cítim sa spokojne, pretože som to začal uskutočňovať.“ Pravda, pomocou peňazí sa dá „uskutočňovať“ všeličo, povedzme manipulovať davy, vyvolávať farebné revolúcie, zosadzovať vlády, „voliť prezidentov“… A človek nemusí byť ani bohom. Strýčko Soros však nie je tvorca všetkého, lebo ani jeho milióny na prezidentskú kampaň Clintonovej nepomohli.

Ak sa na Slovensku hovorí, že za všetko môže Soros, nie je to pravda doslova a dopísmena. Presnejšie by bolo, že za všetko môže symbol Soros, ktorý mimovládne organizácie uctievajú viac ako štátne symboly. Veď štátne symboly možno na Slovensku urážať vulgárnymi kresbami na tričku, ako to robí „multimediálny umelec“ a aktivista Lorenz na pobavenie hlúpeho publika, ale označiť Sorosa ako symbolického pôvodcu pokusu o politickú destabilizáciu na Slovensku je urážka ulice a „umeleckého stavu“.

Dôvodov, pre ktoré by mali zvíťaziť sorosovské idey na Slovensku a pre ktoré by mala padnúť súčasná vláda, je viac ako dosť. Nesúhlas s migračnými kvótami, istanbulským dohovorom, protikresťanskou genderovou ideológiou, protiruskými sankciami a mediálne pestovanou rusofóbiou – to všetko je v rozpore s agendou sorosovských mimovládnych organizácií a proklamovaných „európskych hodnôt“. Fico, Kaliňák, Drucker, Gašpar sú prvé obete. Aj na ďalších členov nepohodlnej vlády sa už niečo nájde.

Na rane je ministerka Laššáková, minister Gajdoš, prokurátor Kováčik aj vyššie policajné šarže, aj šéf RTVS. Ovládnuť i posledné médium, ktoré by malo byť zo zákona verejnoprávne a nestranné, je pre vytváranie verejnej mienky dôležité. Rovnako je pre mimovládky a politickú opozíciu dôležité udržať v spravodajstve RTVS politických pitbullov v štýle reportérky Zuzany Hanzelovej a osadenstva, ktoré možno s licenciou metafory nazvať aj ako Matovičovo stádo.

Boj o tvár Slovenska a jeho demokratickú vládu, o jeho hodnotové kresťanské ukotvenie a politické smerovanie môže na ulici, prostredníctvom menšinového zmanipulovaného davu, vyústiť do spoločenského chaosu. Taký boj sa má viesť medzi zástupcami ľudu v parlamente a rozhodovať musia riadne voľby.

Ani „Sorosove deti“ na ulici, ani médiá, ani mimovládne organizácie nemôžu riadiť štát, lebo ich nikto nevolil.


Bibliografický odkaz:
Ľudovít Števko: Soros ako symbol. In: Literárny týždenník, č. 15 – 16, ročník: XXXI, vyšlo 25. 4. 2018, Index 49246, ISSN 0862-5999, E. č. MK SR: EV 3136/09, s. 3. Dostupné na internete: <https://literarnytyzdennik.sk/soros-ako-symbol/>.