Spomienky na Hviezdoslava pri storočnici úmrtia

1134

V tomto roku si pripomíname 100. výročie úmrtia významného slovenského básnika, spisovateľa, prekladateľa Pavla Országha Hviezdoslava (zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne) a toto smutné výročie je možnosťou, ako si môžeme po celý rok intenzívnejšie pripomínať život, dielo aj odkaz barda našej národnej literatúry.

Aj Hviezdoslavov Kubín akoby nanovo našiel svoju „tvár“ Ako informuje Národné osvetové centrum, na súťaži Vizuálna identita Hviezdoslavovho Kubína sa zúčastnili študenti z ateliéru Identita na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU pod vedením Mgr. art. Ondreja Gavaldu a prof. Stanislava Stankociho. Víťazkou sa stala Laura Morovská.

Hviezdoslavov Kubín je najstaršie a najprestížnejšie podujatie v umeleckom prednese na Slovensku, ktoré poznajú rodičia aj všetky deti na základných školách. Zámerom Národného osvetového centra bolo zjednotiť jeho roztrieštenú vizuálnu komunikáciu naprieč celým Slovenskom, preto pripravilo súťaž pre desať študentov z ateliéru Identita na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU, ktorí pracujú pod vedením Mgr. art. Ondreja Gavaldu a prof. Stanislava Stankociho, akad. mal. Úlohou študentov bolo vytvoriť jednotnú vizuálnu komunikáciu podujatiu, ktoré vzniklo pred 67 rokmi.

„Na Hviezdoslavovom Kubíne sa zúčastňujú prevažne mladí ľudia, preto sa zdalo logické, aby jeho vizuálnu identitu vytvorili mladí grafickí dizajnéri. Nakoniec, tvoria ju aj pre svoju generáciu a majú najlepší prehľad o aktuálnej vizuálnej kultúre rôznych podujatí,“ vysvetlil zámer súťaže Ondrej Gavalda z VŠVU. Dobrá vizuálna identita totiž dokáže zarezonovať v spoločnosti, vzbudiť záujem o podujatie zo strany účastníkov, ale i návštevníkov a kvalitné grafické spracovanie propagačných materiálov podporí profesionálnu úroveň a kvalitu podujatia, ktorú si Hviezdoslavov Kubín bezpochyby už roky udržiava.

Komisiu zloženú z odborníkov VŠVU, odborných pracovníkov NOC, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, grafického dizajnéra z praxe a odborníkov na umelecký prednes nakoniec najviac oslovila víťazná práca Laury Morovskej. Na druhom mieste sa umiestnil návrh Bernadett Erdélyiovej a na treťom práca Miriam Polacsek.

Všetky návrhy, ktorými sa študenti zapojili do súťaže Vizuálna identita Hviezdoslavovho Kubína, budú prezentované na výstave v budove NOC, ktorá priblíži vizuálnu podobu súťaže Hviezdoslavov Kubín v minulosti i súčasnosti. Výstava vznikne pri príležitosti 100. výročia úmrtia P. O. Hviezdoslava, poprednej a zásadnej osobnosti slovenskej literatúry i samotnej súťaže Hviezdoslavov Kubín a zároveň pri príležitosti osláv Roka slovenského dizajnu 2021.

Spomínať môžeme však napríklad aj na oneskorené knižné vydanie jeho legendárnych Krvavých sonetov. Spomínané sonety však už môžu čítať aj všetci ľudia na svete, ktorí vedia po anglicky! Takto pred rokom nechýbala aj takpovediac „kruhová spätná väzba“, keďže aj u nás „bežala“ séria podujatí venovaných všetkému uvedenému. Pripomeňme si ich a najmä nadčasové dielo barda…

O podujatí v Modre nás informovala Ľubomíra Miháliková z tamojšej Mestskej knižnice, keď okrem iného uviedla: „Ak si myslíme, že sme pri bádaní literatúry vyčerpali možnosti, zďaleka nie sme na konci s dychom. Našťastie. O tom sme sa mohli presvedčiť pri prekladateľskom počine írskeho básnika a prekladateľa Johna Minahane, ktorý preložil Krvavé sonety P. O. Hviezdoslava do angličtiny pod názvom The bloody sonnets (vydalo Literárne informačné centrum, Bratislava, 2018). John Minahane sa s veľkou odvahou pustil do prekladateľského orieška. Krvavé sonety si iste viacerí pamätáme zo študentských čias a viacerí si spomenieme, že text ani v slovenčine nie je jednoduchý. 32 sonetov, ktoré P. O. Hviezdoslav písal v rokoch 1914 až 1918 a vyjadril v nich postoj proti vojne, obviňuje kresťanov, ako zlyhali, apeluje na narušenie morálky a zloby a biedy, ktoré prerástlo do vojnového besnenia. Mier je základný predpoklad prežitia ľudí a vzýva ho, aby „zavítal s ratolesťou olivovou“. Krvavé sonety v angličtine si teda môžu čítať v modernom preklade aj čitatelia vo svete… Dnes si však treba nájsť vhodnú chvíľu ako predstaviť jeho dielo mladej generácii. Treba vytvárať pozvania, stretnutia, treba mať výborných slovenčinárov, dobrých pedagógov vyučujúcich literatúru, aby prijali pozvania. A to sa nám podarilo 16. apríla v Kultúrnom centre v Modre. Uskutočnili sme podujatie Stretnutie s literatúrou. A bolo to pozvanie nielen pre študujúcu mládež, ale i pre širokú verejnosť. Jedným z hostí podujatia bol básnik a spisovateľ Daniel Hevier, ktorý porozprával o živote P. O. Hviezdoslava, o dobe, v ktorej básnik tvoril. Venoval sa aj Krvavým sonetom a zapojil aj publikum, aby si vybralo, ktorý sonet chce počuť… Po „hodine literatúry“ nasledoval výber z Krvavých sonetov, ktoré v slovenčine predniesla Ľubomíra Miháliková a v angličtine Peter Beňadik. Na javisku sa predstavil aj prekladateľ John Minahane. Porozprával o tom, čím ho ako prekladateľa Krvavé sonety zaujali, ako sa mu dielo prekladalo, ako sa vysporadúval s jazykom i so zvláštnosťami, ktoré sa v diele nachádzajú…

Dielo ide do sveta. Po prvý raz v dejinách našej slovenskej literatúry sa odohralo niečo pozoruhodné. Iste by sa tomu potešil aj sám velikán, bard P. O. Hviezdoslav, pretože zastával postoj človeka veriaceho v spravodlivosť, hoci vedel i o tej odvrátenej strane… Na javisku okrem zobraného diela P. O. Hviezdoslava, ktoré priniesol D. Hevier a anglického prekladu The bloody sonnets, sme vystavili aj prvé vydanie Krvavých sonetov z roku 1919. Storočnicu od vydania útleho dielka sme si mohli uvedomiť, spolu s červenými ružami na scéne, ktoré som ako viacnásobný symbol krvi i života, lásky i porozumenia držala v ruke pri úvodných slovách a záverečných slovách nášho stretnutia s literatúrou.“

Preklad sonetov autor osobne predstavil aj v Slovenskej národnej knižnici v Martine, ktorý počas zaujímavej prezentácie, spojenej s diskusiou študentov z Bilingválneho gymnázia zo Sučian, povedal aj to, že „… Hviezdoslav napísal veľmi ambiciózne, veľmi dobre premyslené a štruktúrované dielo. Poznám veľa anglickej, aj nemeckej literatúry zo začiatku prvej svetovej vojny. Ale nepoznám v tých literatúrach nič podobné. Krvavé sonety sú unikátne.” Podujatie v Martine navštívili aj ministerka kultúry Ľubica Laššáková a mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR republiky pri Dvore sv. Jakuba v Londýne Ľubomír Rehák, ktorý stál pri zrode myšlienky a realizácii preložiť toto dielo do anglického jazyka. Obaja hostia vyzdvihli tak originál, ako aj preklad a jeho vydanie v aktuálnych súvislostiach a protivojnovej nadčasovosti. Obaja hostia si potom prezreli viaceré pracoviská a expozície národnej knižnice, veľvyslanec Rehák sa zaujímal aj o literárne a zaujal ho aj Národný cintorín v Martine, ktorý je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenských dejín.

Veľvyslanec Ľubomír Rehák (prvý zľava) sa počas návštevy Literárneho múzea SNK v Martine zaujímal aj o aktuálne výstavy

Ilustračné foto: Lucia Mandincová a Igor Válek