Starí ľudia sa oddávna tešili úcte

278

Skúsená publicistka a vynikajúca spisovateľka Viera Švenková v Literárnom týždenníku 35 – 36 / 2019 vo svojej glose Starí, ale jari, píše aj toto: “Starí ľudia sa od dávnych dáven tešili veľkej úcte – ako nositelia kolektívnej pamäti a životnej múdrosti, rád do života. V niektorých civilizáciách starci pred koncom životnej púte odchádzali do hôr, odkiaľ podaktorí vyslali správu o neprestajných premenách hôr v slnku či oblakoch, o rýchlom behu času, ktorý treba prežiť múdro. Aj tí najmúdrejší však boli proti moci bezmocní – napr. geniálnemu filozofovi Sokratovi sa nepodarilo presvedčiť sudcov o svojej nevine, musel vypiť čašu bolehlavu… Kultúrna Európa si starobu ako studnicu skúsenosti a múdrosti vysoko cenila. Kritici jej však vyčítali nostalgiu za minulosťou – napríklad Dante, predchodca humanizmu, oživoval túžbu po obnove Rímskej ríše, podľa neho život od mladosti po starobu má cenu, ak sa zmení na ČIN, ak po človeku niečo ostane (Peklo, 1314). Montaigne obdivoval duševnú vyrovnanosť dedinských stareniek. Umierajúci Voltaire, natrvalo usídlený „na tróne filozofie“, keď mu kňaz odporúčal, aby sa zriekol diabla, vtipkoval: „Nie je najvhodnejší čas vyrábať si nepriateľov.“ Jeho súčasníčka Katarína Veľká upozorňovala: „Štát, ktorý si nevie uctiť starcov, otcov a matky, sa rozpadne.“ Goethe podobne ako Dante oceňoval život, ktorý sa realizoval v ČINOCH, Puškin ospevoval „pekné činy“, Dostojevskij tvrdil, že ľudia zo starých čias nemajú právo poúčať súčasníkov, kritizoval učiteľský tón starnúceho Tolstého. Novodobé autority uznávajú úsilie zachovať si aj v starobe duševnú mladosť. Rabíndranáth Thákur konštatuje, že „pohyb stále prináša niečo nové, človek nemá čas zostarnúť; starnutie je sedenie na mieste“. Nobelovec Romain Rolland vtipkuje: „Stoicizmus je krásna vec pre tých, čo už nemajú zuby“ (Ján Krištof, 1912). Varovná je aj úvaha Merleaua-Pontyho: „Sebapoznanie je možné až vo štvrtej fáze života. Kto odkladá túto skúsenosť, nedospeje k sebapoznaniu, ale k starobe, ktorá sa rovná druhému, ale žalostnému detstvu, a je na tejto zemi bremenom.“ Dnes módne ázijské náboženstvá hovoria, že ak človek pochopí prázdno – nirvánu, vedie to k múdrosti, harmónii, poznaniu hodnoty darov života, potom človekom neotrasie ani staroba, ani smrť.”

Vo svojej glose autorka píše ešte viac múdrych myšlienok, nájdete ich v spomínanom čísle periodika, ktoré stále kúpite v novinových stánkoch a na ďalších predajných miestach. My len pripomíname, že október je opäť mesiacom úcty k starším.