Štedrosť lyrického slova

261

Martin Prebudila

Doc. PhDr. Sergej Makara, PhD., je popredným predstaviteľom ukrajinskej literatúry na Slovensku a najplodnejším prekladateľom slovenskej poézie do ukrajinčiny. Narodil sa 6. mája 1937 v Michalovciach, detstvo a mladosť prežil a ľudovú školu vychodil v karpatskej východoslovenskej dedine Volica. Po maturite na ukrajinskom gymnáziu v Medzilaborciach študoval na Vysokej škole pedagogickej v Prešove (1954 – 1958). Po štúdiách pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Sabinove (1958 – 1961), od r. 1961 ako odborný asistent na Pedagogickom inštitúte v Martine, neskôr od r. 1965 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Jeho profilujúcou disciplínou bola stará ruská a klasická ruská literatúra 18. a 19. storočia. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel v období normalizácie opustiť svoje vysokoškolské pracovisko. V r. 1985 sa stal redaktorom a neskôr vedúcim redaktorom v Slovenskej literárnej agentúre v Bratislave. V r. 1990 bol rehabilitovaný a vrátil sa na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kde sa v r. 1992 stal vedúcim Katedry slovanských jazykov a literatúry na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije na dôchodku v Banskej Bystrici.

Poézia Sergeja Makaru je charakteristická hlbokým lyrickým cítením, pričom reflektuje nielen stavy citových prejavov človeka, ale i závažné životné situácie a spoločenské premeny. V jeho tvorbe je obsiahnutá historická aj životná skúsenosť, ktorá ho zbližuje nielen s ukrajinskou a slovenskou básnickou tradíciou, ale i so stredoeurópskou mentalitou. Knižne debutoval v r. 1958 básnickou zbierkou Osjajana junisť (Ožiarená mladosť), po ktorej nasledovali: Zrostaňja (Vzrast), Na krylach junosti (Na krídlach mladosti), Šukaju sebe (Hľadám seba), Sovisť (Svedomie), Syvyna torknulas skroň (Spánkov sa dotkli šediny), Na riznych strunach (Na rôznych strunách). V r. 1994 vydal reprezentatívny výber z tvorby pod názvom Žovrti metamorfozy (Žlté metamorfózy). Je aj autorom knihy veršov pre deti Ščo virš – to zahadka (Čo verš – to hádanka). V r. 1993 vydal knižnú monografiu Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka) v ruštine, r. 1996 monografickú antológiu Neopakovateľnosť okamihu a r. 1997 monografiu Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii). Známa je aj jeho prekladateľská činnosť z ukrajinčiny a ruštiny do slovenčiny a zo slovenčiny a češtiny do ukrajinčiny.

Od začiatku svojej tvorby sa S. Makara usiloval vyjadriť univerzálny vzťah človeka k matke, prírode, spoločnosti a ten bol vždy úprimný, štedrý a jednoznačný. Táto úprimnosť a štedrosť sprevádzala jeho tvorbu po celý čas. Tým si podmanil nejedného čitateľa. Jeho básnická tvorba je presiaknutá vierou vo víťazstvo dobra, krásy, pravdy a spravodlivosti. Veľkosť jeho poézie spočíva v ľudskosti, ktorú hlása a ospevuje, poéziu nechápe ako remeslo, ale ako modlitbu. Všetky tieto ľudské a básnické hodnoty sú prítomné v neveľkom, ale preto veľmi vzácnom výbere z poézie S. Makaru, ktorý je rozdelený do troch cyklov: V horúcom letnom sade, Vinie sa cesta a Memento. S malým oneskorením kniha vyšla pri príležitosti 80-ky básnika Makaru, a to v majstrovskom preklade do slovenčiny popredného slovenského básnika Jaroslava Rezníka. Týmto spôsobom a touto knihou sa ešte viac približuje slovenskému čitateľovi umelecký svet S. Makaru.

Sergej Makara
NA KLÁVESOCH VETRA LÍSTIE ŠELESTÍ
Z ukrajinčiny do slovenčiny preložil Jaroslav Rezník
Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2018, 1. vyd., 88 s., ISBN 978-80-8194-097-2

Zdroj: Martin Prebudila: Štedrosť lyrického slova. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 9 – 9 (13. 3. 2019), ISSN 0862-5999, s. 13.