Stíšenie sa podľa Svetozára Hurbana Vajanského

594

Naši predkovia disponovali tým, čomu sa zjednodušene dnes hovorí zdravý sedliacky rozum a čomu treba v prenesenom slova zmysle rozumieť aj tak, že svoj ľudský kalendár „postavili“ nie náhodou a mal svoju vnútornú logiku aj zmysel. Teda aj štyri týždne adventu okrem liturgického a duchovného charakteru a obsahu mali veľký význam pre duševné zdravie a rovnováhu značným stíšením a – dnešným jazykom povedané – aj meditáciou. Veď predchádzajúcich jedenásť aktívnych mesiacov sa prejaví na každom a treba vedieť aj oddychovať.

Opäť v prenesenom význame a zároveň odkazujúc na predchádzajúce riadky i poukazujúc na aktuálny dnešok. Kto sa chce zo západu Slovenska dostať autom na jeho východ a ide smerom na Žilinu (a či v opačnom smere), nemôže sa vyhnúť úseku cesty popod Hrad Strečno a cez úžinu naproti stojaci Starhrad a či Starý hrad. Časť cesty známa častými kolónami a spol. Keď sa teda dostanete do podobnej, nehromžitie – aj tak to nepomôže – a pozrite sa hore na pekné panorámy. Všimol si ich svojho času aj jeden zo slovenských bardov literatúry a žurnalistiky Svetozár Hurban Vajanský. Tu sú jeho predmetné slová a naše nabádanie k stíšeniu sa:

„Pohľad na Starý hrad je uchvacujúci a obrodzujúci fantáziu človeka vnímavého. Visí nad priepasťou ako orlie hniezdo. Múry vyzerajú ako staré potrhané bruselské čipky, cez trhliny vidno belavé nebo. A zosýpa sa, zosýpa staré stavisko, dažde a vietor žerú staré skalné čipky, až do Váhu padajú staré skalné kúsky stvrdnutej malty. Hrad leží na pravom brehu Váhu, cesta dolinou strečnianskou vedie ľavým brehom,a tak málokto navštívi Starý hrad. samota je tam až príšerná, melanchólia hnutia bez slávy, bez zvesti a bez upomienky ! Živá a príjemné nápevy pejúca je len príroda. Zeleň strmých strání, šum krištáľovej rieky, hra svetiel, keď oblaky tieňa alebo hviezdy jagajú sa. Ale i príroda je tu melancholická… Iba v zime, keď hojný sneh všetko postriebril, tiahne do doliny jasnota a krištáľovo strnutá veselosť.“