Streľba do Palestínčanov a Eurovízia

286

Dňa 12. mája 2018 vyvrcholila v portugalskom Lisabone známa súťaž piesní Eurovízia, ktorej víťazom sa stala izraelská speváčka Netta Barzilai s piesňou Toy (Hračka). O umeleckej kvalite piesne by sa dalo veľa diskutovať, ale tak ako po minulé roky aj tentoraz sa dominantným posolstvom súťaže stala politika, najmä pre udalosti v Jeruzaleme a Gaze.

Dva dni po súťaži sa totiž uskutočnila ostro sledovaná ceremónia presunu veľvyslanectva USA v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema, čo vyvolalo masové protesty Palestínčanov a následnú streľbu izraelských vojakov do protestujúcich. Politizácia Eurovízie nie je nový jav, hoci organizátori oficiálne tvrdia, že súťaž je apolitická. Politizáciu však posudzujú veľmi tendenčne: napr. v roku 2015 vylúčili arménsku účastníčku pre jej pieseň Nepopieraj! (otázka uznania genocídy Arménov Tureckom), no v roku 2016 zvíťazila ukrajinská speváčka Džamala s piesňou 1944, ktorá bola obžalobou Moskvy za zločiny proti krymským Tatárom z roku 1944. Džamala pritom nebola veľmi vhodná kritička udalostí z roku 1944, keďže sa sama zúčastnila aj na problematických podujatiach, napr. hudobného festivalu Banderstadt. Ten vytvorili na počesť S. Banderu, ktorého za vojnového zločinca spoločne označujú aj inak znesvárení Rusi a Poliaci. Zaujímavé, že organizátorom Eurovízie účasť víťazky súťaže na takom festivale neprekážala.

V roku 2017 sa zasa ukrajinským organizátorom súťaže Eurovízia podarilo zabrániť v účasti ruskej zástupkyni Julii Samojlovovej, vraj preto, lebo po roku 2014 vstúpila na územie Krymu bez vedomia ukrajinských orgánov (ukrajinské orgány na Kryme od roku 2014 nepôsobia). Návšteva speváčky Julie Samojlovovej na Kryme bez súhlasu Ukrajiny viedla k zákazu jej účasti v súťaži, no na druhej strane izraelská speváčka Netta Barzilai, hoci navštívila východný Jeruzalem bez súhlasu Palestínčanov, na zákaz nenarazila.

Pritom v prípade východného Jeruzalema je používanie pojmu anexia ešte oveľa oprávnenejšie ako v prípade Krymu, najmä pre rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Možno síce diskutovať, aký je status Jeruzalema, či ide o „corpus separatum“, alebo inú právnu formu, ale rozhodne neplatí to, čo Izrael vyhlásil v zákone o Jeruzaleme z roku 1980: že Jeruzalem je nedeliteľné hlavné mesto Izraela. Vyvrcholením súťaže Eurovízia 2018 bol záverečný odkaz víťaznej izraelskej speváčky: „Budúci rok v Jeruzaleme!“ Víťazný spevák v súťaži má síce právo pozvať verejnosť na hudobnú súťaž, ktorá sa uskutoční nasledujúci rok v jeho krajine, treba si však predstaviť analogickú situáciu, keby prípadný víťaz z Ruska zvolal: „Budúci rok na Kryme!“ Vyjadrenie „Budúci rok v Jeruzaleme!“ má pritom v Izraeli aj hlbší náboženský rozmer, nejde len o suché oznámenie. Zvláštny význam výroku speváčky o Jeruzaleme dopĺňal aj fakt, že dva dni po finále súťaže Eurovízia sa presúvalo veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema. Tento akt viedol následne k masívnym protestom Palestínčanov a následnej streľbe izraelských vojakov.

Počas protestov v pondelok 14. mája 2018 bolo zabitých asi 60 Palestínčanov a asi 2 700 utrpelo zranenie. Správy o počte mŕtvych a ranených sa síce líšili, no bolo jasné, že tam bolo mnoho ľudí, voči ktorým bol izraelský zákrok zjavne neprimeraný. Hoci sa Izrael odvolával, že išlo o akciu radikálov z hnutia Hamas, pri streľbe zabili predovšetkým neozbrojených jednotlivcov, ktorí sa pohybovali stovky metrov od známeho pohraničného plota. Ranených, ktorých privážali do zdravotníckych zariadení v Gaze, nebolo pritom ani kde ošetriť, pretože v Gaze dlhodobo chýba aj základné zdravotnícke vybavenie. Pri streľbe neďaleko plota pritom nešlo o prvé ani posledné krviprelievanie.

Je očividné, že Izrael svojím konaním porušilpravidlá medzinárodného práva. Izraelu náleží právo na sebaobranu, no streľba z pondelka 14. mája 2018 sa nedá odôvodniť touto argumentáciou. Ide dokonca o konanie, ktoré mnohé krajiny považujú za veľmi vážne porušenie ľudských práv. Kritiku vyslovili nielen moslimské krajiny, ale aj krajiny s dlhou históriou rasovej diskriminácie ako napr. Južná Afrika. Reakcia jej vlády bola veľmi ostrá aj pre spomienky na režim apartheidu, krajina preto povolala z Izraela svojho veľvyslanca. Dokonca aj v samotnom Izraeli mnohí obyvatelia odmietajú streľbu do demonštrantov.

Dôležitou témou pri hodnotení nedávnych protestov je aj ochrana základných práv demonštrantov, garantovaná medzinárodnými dohovormi. Ich zhromažďovacie právo je neodňateľným právom a dokonca ani v prípade porušenia izraelských zákonov nemôžu vojaci začínať so streľbou takto rýchlo. Už len pomer zranených pri protestoch jednoznačne potvrdzuje, že konanie izraelských vojakov nezodpovedalo miere ich ohrozenia a obrana bola zjavne neprimeraná. Varovným signálom bolo aj to, že medzi zranenými Palestínčanmi z ostatných dní sa opäť zjavili viditeľne označení novinári.

Už v apríli pritom medzinárodné organizácie zaregistrovali nielen zranených, ale i zastrelených novinárov, lež ani tieto vraždy neviedli k zmierneniu prístupu izraelských vojakov. Vo vzťahu k osudu novinárov je problémom aj chladná reakcia slovenských novinárov z tzv. mienkotvorných médií pri úmrtiach ich palestínskych kolegov.

V prípade udalostí v Gaze treba dodať, že protesty predstavujú viac než jednorazový výbuch nespokojnosti obyvateľov: ide o symptóm zúfalstva a beznádeje tamojšieho obyvateľstva. Za problémy nesie z veľkej časti zodpovednosť vládnuce hnutie Hamas, no ani to neodôvodňuje dlhodobú izraelskú blokádu malého územia 360 km2 s 1,8 miliónmi obyvateľov.

Izrael kontroluje väčšinu hraníc teritória, lenže ani hranica s Egyptom nie je bez obmedzení. Niektoré kroky Izraela pri presadzovaní jeho cieľov sú zjavne neprimerané. Napr. v roku 2010 zastrelili izraelské sily najmenej deväť tureckých aktivistov, ktorí viezli na lodi Mavi Marmara humanitárnu pomoc pre Gazu.

Vráťme sa k Eurovízii. Nie je to jediné podujatie, ktoré sa nesiev znamení zneužívania na politické ciele. Samej súťaži to však nepomáha, práve naopak. Organizátori sa budú musieť vyrovnať s otázkou vzťahu Izraela a Palestínčanov aj v budúcom roku pri organizácii súťaže priamo v Izraeli. Samozrejme, kultúra, veda alebo šport neboli nikdy úplne nezávislé od politiky, v súčasnosti napríklad narastá zneužívanie Nobelových cien, olympiád či hudobných festivalov na politizáciu spoločnosti. Žiaľ! Politizácia oficiálne nepolitických spoločenských udalostí je totiž jedným z hlavných znakov totalitných praktík, ktoré sa v budúcnosti nemusia obmedziť len na šport a kultúru.


Bibliografický odkaz:
Branislav Fábry: Streľba do Palestínčanov a Eurovízia. In: Literárny týždenník, č. 19 – 20, ročník: XXXI, vyšlo 23. 5. 2018, Index 49246, ISSN 0862-5999, E. č. MK SR: EV 3136/09, s. 3. Dostupné na internete: <https://literarnytyzdennik.sk/strelba-do-palestincanov-a-eurovizia/>.

Ilustračné foto: pixabay.com