Stretnite Kukučína na Slovensku

238

Leto je v plnom prúde, doslova davy Slovákov prúdia do Chorvátska. Mnohí aj na ostrov Brač, ktorý je spojený s významným klasikom našej literatúry Martinom Kukučínom. Doslova stretnúť ho môžete však aj v centre Slovenska.

Slovenská národná knižnica v Martine totiž nedávno vo svojej sídelnej budove pripravila slávnostné uvedenie monografie Životná odysea Martina Kukučína spojené so špeciálnym programom. Čerstvá novinka z autorského pera dlhoročnej bádateľky a odborníčky na život a dielo Martina Kukučína z produkcie Vydavateľstva SNK mapuje bohatý osud človeka, ktorého počas života poznali ako lekára Mateja Bencúra. Pre generácie Slovákov je však známejší ako spisovateľ Martin Kukučín.

Knihu s bohatou fotodokumentáciou uvedli do života literárna historička Daša Korytárová Lofajová a literárny vedec Augustín Maťovčík, ktorí knihu lektorovali.

Po skončení slávnosti bolo možné absolvovať prehliadku trojvýstavy Tri odysey Martina Kukučína v sídelnej budove SNK, ktorej autorkou je Mária Rapošová a kúpiť si prezentovanú monografiu.

Slovenská národná knižnica sa vo svojom Literárnom múzeu venovala špeciálne Martinovi Kukučínovi už v roku 2020, kedy si výstavou Tri odysey Martina Kukučína  pripomenula 160. výročie jeho narodenia. Najpríťažlivejším exponátom výstavy bola doteraz prvá 3D socha spisovateľa na Slovensku i vo svete urobená podľa bronzového originálu medzinárodnej sochy Kukučína od svetoznámeho sochára Ivana Meštrovića. Túto veľkú pozornosť si zasluhuje preto, lebo sa stala najvzácnejšou sochou slovenského spisovateľa v dejinách a bola umiestnená na troch kontinentoch sveta. Výstava je momentálne inštalovaná v sídelnej budove SNK. Okrem zbierok Slovenskej národnej knižnice sú na výstave použité aj informácie, dokumenty a fotografie z fondov Slovenského národného múzea v Martine, Literárneho informačného centra v Bratislave, Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. V SNK ďakujú aj za možnosť čerpať z rodinných archívov Rudinských z USA i zo Slovenska, z archívov rodiny Márie Galanovej aj od ich známych z USA i z Kanady. Špeciálne poďakovanie patrí historikom z Pukanca.

Radi pripomíname, že Spolok slovenských spisovateľov sa pred časom postaral – vyhlásením a zorganizovaním verejnej zbierky, ako aj sprostredkovaním vyhotovenia – pamätnou tabuľou v bratislavskej Medickej záhrade o ďalšie sprítomnenie živej spomienky tak na spisovateľa, ako aj na plejádu ľudí, ktorí stáli za vznikom literátovej sochy na tomto mieste Slovenska. Aj spomínaná Mária Rapošová viackrát na danú tému publikovala aj v Literárnom týždenníku. Prinášame niekoľko myšlienok z jedného z nich. (Celý článok a ďalšie dobré čítanie nájdete v Literárnom týždenníku (dvojčíslo 13 – 14/ 2020).

„Tohto roku (2020) v máji si pripomíname 160. výročie narodenia zakladateľa slovenskej novodobej prózy Martina Kukučína. Málokto však vie, že už sto rokov používame nesprávny pseudonym. Jasenovčan Matej Bencúr sa ako spisovateľ stal známym pod pseudonymom Martin Kukučin, s krátkym -i-, a nie s dlhým -í-, ktoré mu píšeme teraz. On si dal spisovateľské meno podľa prezývky svojej matky. Mal ju rád. V jej srdci cítil hlbšiu lásku ako v otcovom. Ona bola jeho hlavnou vychovávateľkou. Ona ho častejšie napomínala, ba i trestala, ak potrebovala v náhlení riešiť čosi rýchlejšie. Lenže vtedy sa deťom všeobecne ušlo viac bitky ako dnes, takže malý Maťo jej to nemal za zlé. Cítil, že aj za „ťažkou rukou“ bije teplé, milujúce srdce.

Matku Martina Bencúra trápil slabý zrak. V starobe oslepla úplne. Už aj v mladšom veku sa len s námahou prizerala na ľudí, ktorí prichádzali k nej, alebo šli okolo, aby rozlíšila, koho má pred sebou. To bolo čudné a niektorým aj nepríjemné, preto dostala v dedine prezývku Kukuča. Táto prezývka nemala nič spoločné s vtákom kukučka. Odvodená bola od ľudového vyjadrenia od pozerať sa, teda „kukať sa“. Prezývky na dedinách bývali časté. Bencúrovcov žilo pod Chočom veľa, preto Mateja začali odlišovať od iných podľa matky. Menovali ho synom Kukuče, alebo privlastňovacím menom Kukučin syn. V ľudovom úspornom jazyku bývalo slovo syn často zbytočné, stačilo povedať Kukučin. Napr: „Číže to odišiel do škôl?“ „Nuž, čížeby? Kukučin.“ Začínajúci spisovateľ Matej nezasiahol takouto voľbou mena do oblasti pseudonymov ničím prevratným. V minulosti bolo u niektorých slovenských spisovateľov módnym dávať si privlastňovacie pseudonymy. Tak syn Andreja Sládkoviča
Martin Braxatoris si dal pseudonym – Sládkovičov; vnuk Jozefa Miloslava Hurbana Vladimír Konštantín Hurban si dal pseudonym po otcovi Vladimírovi Hurbanovi – Vladimírov (VHV); Ľudo Mistrík si dal – Ondrejov; Martin Števček z vetvy rodiny Madačovcov – Madačov; literárny vedec a profesor Jozef Kútnik si priradil k svojmu menu otcovo druhé rodové meno – Šmálov… Našli sa aj takí slovenskí literáti, ktorí si dávali privlastňovacie mená od ženského rodu: Tichomír Milkin, Samuel Kosorkin, Juraj Kello-Petruškin. Okrem toho zdôrazňujeme, že nielen spisovatelia na Slovensku, ale aj bežní ľudia v Jasenovej nadobudli privlastňovacie mená po otcoch alebo matkách. Napr. bratanec Mateja Bencúra Ján Paška, dedinský hajtman v Jasenovej, mal prezývku Maroškin.

Spisovateľ Matej Bencúr si dal teda meno, ktorým ho volali v dedine. Vždy, až do smrti, si písal svoj pseudonym s krátkym -i-. Tak mu to roky rešpektovali aj redaktori a tlačiari na Slovensku, v Čechách, Srbsku i Poľsku, kde mu ešte ako mladému v devätnástom storočí vydávali preklady jeho diel. Aj neskôr ho s krátkou koncovkou písali v Južnej i Severnej Amerike, kde sám síce nikdy nepublikoval, ale iní o ňom písali. Zachovávali krátku koncovku nielen v anglických či španielskych textoch, ale i v krajanských slovenských, v ktorých mali možnosť rozhodnúť sa, či písať krátke -i- alebo dlhé -í-. Matičiari, ktorí po druhej svetovej vojne emigrovali do Ameriky, vedeli, že spisovateľ sa podpisoval s krátkym -i-, a tak zachovávali krátku koncovku. Tajomník a neskôr predseda Zahraničnej Matice slovenskej Stanislav Mečiar napísal v Amerike o Matejovi Bencúrovi viacero kníh s krátkou koncovkou pseudonymu. Tretí Mečiarov zväzok zhorel pri požiari v tlačiarni v Buenos Aires a ďalšie torzá ostali nedokončené, lebo autor predčasne umrel…“

Zdroj: Mária Rapošová. O pseudonyme slovenského spisovateľa Mateja Bencúra. Kukučin verzus Kukučín. In: Literárny týždenník, ročník XXIII, č. 13 – 14/ 2020 (8. 4. 2020), ISSN 0862-5999, s. 7