Študentské roky Ernesta Zmetáka

92
Ernest Zmeták: Autoportrét, 1941, tempera

 

Študentské roky, učitelia, spolužiaci a podnety s ktorými sa mladý výtvarník stretáva často zohrávajú kľúčový význam. Formujú jeho pohľad a smerovanie. Zo spätného pohľadu dávajú odpovede na vývoj tvorivej osobnosti. Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch venuje zvýšenú pozornosť tvorbe svojho zakladateľa a darcu zbierkového fondu, Ernesta Zmetáka (1919 – 2004), významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca, pripravila výstavu zameranú na roky štúdií a ranú tvorbu (1936 – 1952). Mapuje prostredie, z ktorého vyšiel a obdobie jeho etablovania na slovenskej výtvarnej scéne. Predstaví okruh, v ktorom sa pohyboval: začiatky v maliarskej škole Karola Harmosa v Komárne (1936 – 1938), roky štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1939 – 1943), obdobie návratu na Slovensko (1943), impulzy prvých zahraničných ciest (1946, Paríž, 1947, Taliansko) a ich vplyv na formovanie jeho štýlu. V rozhovoroch o svojej tvorbe Ernest Zmeták zdôrazňoval dôležitosť stretnutia s Karolom Harmosom, ktorý rozpoznal jeho talent, ako aj význam štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, ktorý mu dal výtvarné základy a zásadne ovplyvnil jeho nazeranie i hodnotovú orientáciu.

Rozhodujúci význam mal pre Zmetáka návrat na Slovensko (1943), jeho intenzívne súžitie so slovenským umením a domácou krajinou, ako aj stretnutie so svetovým umením v Paríži a talianskym umením v obdivovanej Itálii. Aktuálna výstava, ktorá po otvorení 28. marca potrvá do 11. mája, pracuje so širokým kontextuálnym rámcom. Prvýkrát sa venuje dôkladnejšie školskému prostrediu, prácam v ateliéroch a v maliarskych kolóniách (Mohács, 1941,1943, Herceglak 1941). Zameriava sa na mediálnu šírku tvorby autora, ktorá sa naplno rozvinula po návrate na Slovensko. Sleduje dozrievanie umelca, ktorý sa stal asistentom Ľudovíta Fullu na Vysokej škole výtvarných umení (odkiaľ neskôr obaja odišli na protest v roku 1952). Záver výstavy patrí nájdeniu vlastného neopakovateľného štýlu.  Výstava poskytuje pohľad na genézu umelca. Predstavuje tvorivé východiská, inšpiratívne zdroje a zázemie, z ktorých vyrástla všestranná a rozmanitá tvorba „posledného klasika.“ Vychádza z bohatého fondu galérie, z pozostalosti umelca a súkromných zbierok. Kurátorkou výstavy je Helena Markusková.