Svet v roku 2018 – Narastanie neistoty (ANALÝZY A TRENDY/POLITICKÝ VÝVOJ DOMA A VO SVETE V ROKU 2018)

279

Vývoj svetovej politiky, bezpečnosti i ekonomiky v podmienkach ich mnohostrannosti a zložitosti ani v roku 2018 nepriniesol jednoznačné výsledky. Nedošlo k veľkým zmenám a celkový trend možno hodnotiť skepticky ako mierne sa zhoršujúcu „kondíciu“ súčasného sveta. Z kritického pohľadu ide predovšetkým o to, že planetárne pomery sú čoraz chaotickejšie, je v nich menej istoty a vypočítateľnosti. Okrem toho narastajú vo svete prvky paradoxnosti (sem možno zaradiť aj vyjadrenie nášho predsedu vlády Petra Pellegriniho o sprísnení sankcií voči Ruskej federácii /RF/ pred decembrovým summitom EÚ – hoci sa podľa neho zdá, že neprinášajú želateľný efekt a slovenskej ekonomike škodia, Slovensko ich však v rámci EÚ podporí) a protirečivosti, ktoré sa často spájajú s uplatňovaním dvojakého metra.

Protirečivosť politiky USA

Príčiny tohto stavu vyvolávajú viacerí, spravidla veľkí aktéri. Na prvom mieste treba spomenúť pokračujúci rozklad (úpadok) neoliberálno-globalistického spôsobu riešenia problémov sveta, ktorý presadzuje Západ vedený USA na čele s prezidentom Donaldom Trumpom. Jeho vystúpenia či vyjadrenia na Twitteri sa vzápätí neraz upravujú krokmi State departmentu či Pentagónu. V neposlednom rade majú pre svet negatívne následky aj spory D. Trumpa s demokratmi, prípadne aj inými kruhmi v Spojených štátoch, ktoré sa už bežne označujú za hlbinný štát. Vzrástla protirečivosť ich politiky s prvkami agresívnosti proti Číne. Pokračoval ekonomicky podmienený tlak na EÚ, ktorý sa premietol aj do vzťahov v rámci NATO. Nič sa nezmenilo na zameraní politiky proti RF a pokračovalo iracionálne zostrovanie sankcií, do ktorých nútia aj ďalšie štáty. Vzťahy USA s RF zhoršilo aj nedokázané obviňovanie Ruska z nedodržiavania zmluvy o raketách malého a stredného doletu a vyhrážky o odstúpení od nej.

Zamotanejšou sa stala aj politika Washingtonu na Blízkom východe, kde uskutočnil viaceré kroky, ktoré nemajú kompatibilný charakter a prispievajú k zvýšeniu napätia v najvýbušnejšom regióne sveta. Išlo najmä o zrušenie jadrovej dohody s Iránom, presťahovanie veľvyslanectva USA v Izraeli do Jeruzalema. V decembri to bolo náhle ohlásenie ich odchodu zo Sýrie, ktoré – hoci o ňom D. Trump viackrát hovoril – zaskočilo aj spojencov Washingtonu v tejto vojne. Tento krok sa však zrejme neuskutoční tak rýchlo, ako to avizoval prezident.

Pozícia Európskej únie

Európska únia niektorými krokmi takisto umocňuje neistotu v medzinárodných vzťahoch. Neuskutočnila však kroky takého kontroverzného a silového charakteru ako USA, ale aktivity Bruselu boli neraz vo vleku NATO a Spojených štátov. Dilemu predstavuje aj perspektívne vytvorenie európskych ozbrojených síl. Aktér s ambíciami stať sa superveľmocou by však nemal prejavovať ochotu poskytnúť svoje sily a prostriedky veleniu inej superveľmoci (USA), aby si zabezpečil svoju obranu a bezpečnosť.

Problematický je i neukončený brexit. Pre Veľkú Britániu to zrejme ani zďaleka nebude taká výhra, ako sa tvrdilo v kampani pred referendom. Po výsledkoch parlamentných volieb sa vo viacerých štátoch EÚ posilnili hlasy euroskeptikov, najvýraznejšie sa to prejavilo v Taliansku. Po protestoch Žltých viest od novembra vo Francúzsku vznikla nová otvorená otázka: Ako sa skončí táto vzbura proti neoliberálnej politike a čo môže v EÚ spôsobiť?

Prišlo k poklesu migrácie do EÚ, ale o systematickom riešení jej problémov sa vedú neplodné diskusie, pritom vytváranie systému ochrany jej vonkajšej hranice prekonáva rozličné ťažkosti. S problémom migrácie sa spája aj hrozba terorizmu, väčšina akcií označená za terorizmus má už spravidla kriminálny, resp. patologický charakter bez vyhraneného politického zamerania.

Rusko a Ukrajina

Napriek úsiliu USA, EÚ, NATO a ich spojencov o zostrovanie sankcií proti Rusku sa vo svetovej politike a najmä bezpečnosti mierne posilnila pozícia RF. Stabilitu na európskom kontinente ohrozuje ďalšie rozmiestňovanie síl Severoatlantickej aliancie v blízkosti ruských hraníc, na čo Moskva reaguje podľa vlastných predstáv o potrebách svojej bezpečnosti. K pokoju neprispieva ani pokračujúce mediálno-politické šírenie rusofóbie, resp. nepodložené obviňovanie Ruska z rozličných „protizápadných“ aktivít či jeho označovanie za jednu z najväčších bezpečnostných hrozieb vo svete.

V Európe pokračuje ukrajinská kríza, v ktorej Západ stavil na protiruskú kartu, čo však jej riešenie komplikuje. Ukrajina vedená radikálnymi nacionalistickými silami svojím kontroverzným správaním vytvára na hraniciach EÚ nestabilitu.

Blízky východ

Za úspech RF možno považovať zmiernenie sýrskej krízy. Sýrsky prezident B. al-Asad sa udržal pri moci a aj na Západe sa pripúšťa, že vo vojne vyhráva (s ruskou podporou). Viaceré arabské štáty obnovujú styky s Damaskom, ktoré prerušili po začiatku vojny. Spolupráca Moskvy, Ankary a Teheránu, ktorá vznikla v sýrskej vojne, môže viesť napriek zložitostiam k vytvoreniu nového pomeru síl v regióne. Na Rusko sa pri hľadaní pomoci v chaotických podmienkach obracia už aj časť nových líbyjských vodcov a uvažujú o tom aj predstavitelia iných blízkovýchodných štátov. Sem možno zaradiť aj moslimský Afganistan, kde sa nedarí dosiahnuť primeraný úspech. Niektoré kruhy čakajú, že do riešenia problému sa zapojí RF a možno aj ČĽR.

Na Blízkom východe prerastá do veľkej humanitárnej katastrofy konflikt v Jemene. Prezentuje sa ako zástupná vojna o posilnenie moci v regióne medzi sunnitskou Saudskou Arábiou a šiitským Iránom, kde Západ podporuje Saudskú Arábiu. Saudi sa dostali do popredia mediálno-politického záujmu aj v dôsledku vraždy novinára Dž. Chašukdžího, do ktorej sa údajne zaplietli aj niektoré vládnuce kruhy v štáte. Washington, inokedy posadnutý sankciami, v tomto prípade nemieni nič urobiť, lebo by to ohrozilo jeho veľké zbrojné obchody s Rijádom.

Postavenie ČĽR

V ČĽR pokračoval relatívne stabilný vývoj. Peking sa asertívne usiloval o posilnenie regionálnej pozície a presadzoval svoju víziu najmä v ekonomickej oblasti (jeden pás, jedna cesta), pritom sa nedal vtiahnuť do obchodnej vojny s USA. V decembri si v Číne pripomenuli 40 rokov od začiatku politiky reforiem a otvárania sa svetu. Na Západe prevládlo sklamanie, lebo v rámci hodnotenia vývoja sa neobjavili nové ekonomické návrhy, ale sa zdôrazňovala rozhodujúca úloha komunistickej strany v tomto procese.

Zásadnou otázkou do budúcnosti je, či sa podarí vytvoriť podmienky na vytváranie globálnej stability. Svet je odsúdený na spoluprácu, ktorá by mala vychádzať z vôle najväčších aktérov. Pokusy o rozvinutie tohto trendu sa na viacerých stretnutiach vlani uskutočnili, ale nepriniesli obrat. Možno sa naivne spýtať, či sa v mysliach a skutkoch veľkých a silných tohto sveta dostane väčšmi do popredia pocit zodpovednosti ako túžba po moci a zisku. A naopak radikálne: Ukazujú azda možnú cestu Žlté vesty vo Francúzsku?

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)

Ilustračné foto: Igor Válek