Svojská encyklopédia dejín európskej filozofie

645

Vydavateľstvu IRIS, ktoré sa dlhodobo špecializuje prioritne na filozofickú, ale aj inú spoločenskovednú literatúru, pribudlo na konte ako najnovší edičný počin vydanie vyše 500-stranovej knihy približujúcej vývoj európskej filozofie špecifickou, čitateľsky príťažlivou formou príbehov. Ide o knihu M. Ziga, jedného zo zakladateľov moderného dejinno-filozofického výskumu u nás. Prínos jeho osobnosti bol však všestrannejší, venoval sa aj filozofickým otázkam fyziky a do literárnych časopisov prispieval esejistickými textami o prienikoch filozofie a literatúry na príkladoch konkrétnych literárnych diel. Ťažiskom jeho výskumnej práce boli dejiny filozofie, M. Zigo je autorom monografie Pohľady do novovekej filozofie, mal veľký podiel na príprave vysoko oceňovanej Antológie z diel filozofov a edície Filozofické odkazy. Dodám, že bol nielen vynikajúcim znalcom svojej problematiky, ale disponoval aj vzácnou schopnosťou odovzdávať vedomosti svojmu poslucháčstvu jednoduchým a lákavým spôsobom, ktorý okrem obdivuhodnej erudovanosti charakterizovala aj vysoká miera osobnostnej prítomnosti prednášajúceho a jeho emocionálnej zaujatosti témou.

Kniha, o ktorej bude reč a do ktorej sa premietli aj uvedené príznaky, má zaujímavú genézu: na rozhraní tisícročí oslovila profesora Ziga literárna redakcia rádia Devín s ponukou, aby pripravoval sériu portrétov veľkých filozofov a ich myšlienok v podobe príbehov. M. Zigo bol veľmi dobrým rozprávačom príbehov – aj tých filozofických –, a tak s radosťou prijal spomínanú výzvu. Postupne vznikali texty, ktoré dosiaľ odzneli len v zvukovej podobe, a až teraz sa vďaka iniciatíve prof. Emila Višňovského, Zigovho žiaka a neskôr kolegu, ako aj vďaka Katedre filozofie a dejín filozofie na Filozofickej fakulte UK, kde M. Zigo odučil neuveriteľných sto semestrov(!), a nemenej vďaka vydavateľstvu IRIS dostali do rúk kultúrnej verejnosti v knižnej podobe, žiaľ, až po autorovej smrti.

Kniha prináša vyše 60 portrétov-príbehov významných filozofov od gréckej antiky až po novovek, výberovo uvediem za starovek aspoň Aristotela, Cicera, Demokrita, Herakleita, Platóna, Senecu, Sokrata, zo stredoveku Abélarda, Tomáša Akvinského, Augustina Aurélia, Rogera Bacona či majstra Eckharta, z obdobia humanizmu a renesancie Francisa Bacona, Tommasa Campanellu, Jána Amosa Komenského, Mikuláša Kopernika, Thomasa Mora a napokon z novoveku Reného Descarta, Denisa Diderota, Davida Huma, Gotfrieda W. Leibniza, Blaisa Pascala, Jeana-Jacqua Rousseaua, Barucha Spinozu…

Knihu možno čítať ako svojskú encyklopédiu dejín európskej filozofie, ale aj ako príbehy ľudí, ktorí ju tvorili, pritom autor pri každom z nich kladie dôraz na spoločenské a osobné podmienky, v akých sa uskutočňovala jeho tvorba, pozornosť venuje aj ľudskému osudu mysliteľov, ba neraz ich povahovým a charakterovým črtám, niekedy sa sústredí na kľúčové zážitky tvorcov, ktoré sprevádzali zrod nových myšlienok. Zodpovedá to jeho presvedčeniu, že filozofia nemôže byť anonymná, „musí byť z nej cítiť, že za ňou a v nej je určitý človek, a to človek so svojím svetom, so svojím projektom a zároveň s pohľadom na tento svet i projekt…“Ako pred časom napísal v esejistickom texte Láska k múdrosti – otáznik, či výkričník?, požaduje „človečiu“filozofiu, nasiaknutú osobnou skúsenosťou i osobnými snami a túžbami, filozofiu nielen premyslenú, ale aj prežitú a precítenú, pretože filozofia, ktorá by nemala osobitú tvár, ktorá by hovorila bezfarebným hlasom, by bola viac ako bezfarebná, bola by nemá… Aj od dejín filozofie očakáva, že v nich bude prítomný onen „človečí“rozmer, že z reflexie dejinného pohybu vo filozofickom myslení sa nevytratí konkrétnosť, jedinečnosť osobnosti jeho aktérov. Je potom prirodzené, že ani on vo svojich prácach nehovorí „bezfarebným“,„nemým“hlasom, ale do portrétov-príbehov filozofov vkladá i seba, svoje hodnoty, postoje, názory. Ostáva tak verný presvedčeniu, že filozofia, ak má byť skutočnou múdrosťou a má tú múdrosť šíriť, musí ostať živou, otvorenou k polemikám, pripravenou k dialógu, a zároveň byť výzvou na dialóg.

Metóda „pohľadov“, ktorú M. Zigo uplatnil aj v textoch zahrnutých do spomínanej knihy, umožňuje výber a kombinácie zorných uhlov, a tak i komplexnejšie uchopenie témy. Pre zigovské pohľady je charakteristické, že sledujú tak vertikálne, ako aj horizontálne väzby jednotlivých filozofov (filozofických koncepcií), usilujú sa o postihnutie procesov, prostredníctvom akých filozofické myslenie – aby som použila autorovu metaforu – čerpá živiny nielen „z hlavného koreňa, ale aj z rozlične rozvinutých a mocných koreňov vedľajších“. Autor má totiž ustavične na pamäti, že filozofia bola a je bezprostredne zovšeobecnením duchovnej reflexie doby a situácie človeka v nej, a preto historicko-filozofické skúmanie je najproduktívnejšie vtedy, ak venuje pozornosť prepojeniu filozofie s inými formami dobovej duchovnej kultúry, ich vzájomnému pôsobeniu a nezameria sa iba na hľadanie vnútorných momentov vo vývoji filozofického myslenia.

Myslím si, že práve takto koncipovaná kniha o dejinách filozofických myšlienok má nádej, aby oslovila širšiu kultúrnu obec, podporila v nej záujem o filozofiu, o pestrosť jej prúdov, hĺbku jej odkazov, a čo by si autor Príbehovazda najväčšmi želal, aby pomohla filozofii stať sa súčasťou každodenného života tak indivíduí, ako aj spoločenských celkov, aby vniesla doň viac múdrosti, keďže dnes to potrebujeme možno väčšmi ako kedykoľvek v minulosti.

Milan Zigo
PRÍBEHY VEĽKÝCH MYŠLIENOK A TÝCH, ČO ICH TVORILI
Predslov Elena Zigová. Doslov Emil Višňovský
Bratislava: IRIS, 2018, 1. vyd., 511 s., ISBN 9788082000262 (viaz.)

Zdroj: Etela Farkašová: Svojská encyklopédia dejín európskej filozofie
(ZIGO, Milan: Príbehy veľkých myšlienok a tých, čo ich tvorili.Predslov Elena Zigová. Doslov Emil Višňovský. Bratislava: IRIS, 2018, 1. vyd., 511 s., ISBN 978-80-820002-6-2, viaz.). In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (30. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 13.

ETELA FARKAŠOVÁ