Tam, kde kvitnú divé maky

342

Hoci územie Slovenska ležalo mimo frontových línií prvej svetovej vojny, nezostalo ušetrené bolesti a strát. Veď len odtiaľto odišlo do boja 400-tisíc mužov, z ktorých sa približne 100-tisíc už nevrátilo, ďalšie tisícky boli ranené a rozlične postihnuté. Pre tých boli zriaďované ošetrovacie tábory, z nich jeden aj v Banskej Bystrici-Majeri s kapacitou 2 700 lôžok. Ani tu však všetci neprežili, povinnou výbavou sa stal vojnový cintorín a na ňom bolo pochovaných 1 380 obetí z rozličných národov. Rozľahlý priestor časom upadal, ukrajovali z neho stavby a cesty, až zostal iba pamätník legionárov a niekoľko hrobových miest.

V meste sa čoraz mocnejšie ozývali hlasy volajúce po obnove pamätného miesta. Vhodným podnetom na aktivitu sa stala storočnica začiatku a potom aj konca Veľkej vojny. Udialo sa toho za štyri roky dosť – Stredoslovenské múzeum usporiadalo výstavu, ktorej základ tvoril osud 16. honvédskeho pešieho pluku so sídlom v meste, mesto vyhlásilo architektonickú súťaž na riešenie časti areálu vojnového cintorína (pamätník odhalený 11. 11. 2018.), označilo pamätníkom dnes už neexistujúci vojnový cintorín v Podlaviciach… Jedinečným počinom v rade je aj edičný titul Tam, kde kvitnú divé maky. Ide o reprezentatívnu publikáciu, ktorá zahŕňa doterajšie poznatky o dianí v čase vojny v meste pod Urpínom. Doplnená je množstvom fotografií, dokumentov, ako aj úplným súpisom pochovaných na cintoríne.

Ale zostavovatelia Roman Hradecký a Jana Pelikánová sa neuspokojili iba s faktografiou, našli úžasné spojivo, ktoré verne zrkadlilo nálady obyvateľov počas štyroch vojnových rokov v podobe citátov Terézie Vansovej z diela Ján Vansa. Spisovateľka, redaktorka a priekopníčka ženskej emancipácie žila v Banskej Bystrici od roku 1911 a živo sa jej dotýkali všetky udalosti. Videla, čo vojna robí s človekom, a to nemusel bojovať priamo na fronte! Vyhrotené vzťahy, upadajúca morálka, dezilúzia „víťazov“, rozpad rodiny. Ako napríklad píše: „Začiatok leta 1941 bol dusný. Vo veľkom i malom javil sa akýsi skrytý, utajovaný nepokoj, tieseň, ba i strach. Jeden druhého sa bál, stránil sa i brat brata a sestra vlastnej sestry…“

V knihe Tam, kde kvitnú divé maky máme možnosť spoznať svoju minulosť akosi viacrozmerne – plošnosť dokumentov a fotografií je výrazne doplnená o emócie a citovú zaangažovanosť. Kiež by to v čitateľoch vyvolalo potrebný ohlas – už nikdy viac!