Terchovská (nielen) sedmička

230

Legendami a mystifikáciami opradená Terchová má viacero neodškriepiteľných domácich aj svetových prvenstiev. Niektoré verejnosť pozná, o iných sa vie menej. Do kategórie známejších patrí fakt, že v tejto obci žije v prepočte na meter štvorcový najviac muzikantov na svete… Milovníci histórie istotne vedia, že svojich sedem divov mal najprv antický svet. Zahanbiť sa nemohla dať ani neskoršia éra. Sto miliónov ľudí zo všetkých kontinentov hlasovaním rozhodlo o siedmich novodobých zázrakoch našej zemegule. Ich zoznam bol uverejnený symbolicky 7. 7. 2007 v portugalskej metropole Lisabon, ale nejaký div z Terchovej by ste v ňom hľadali márne… Možno i preto sme sa rozhodli pri príležitosti 440. výročia prvej písomnej zmienky o obci vydať túto knižku. Isteže, nefigurujú v nej fascinujúce stavby typu antických egyptských pyramíd, Rodoského kolosu, Artemidinho chrámu v Efeze, alebo impozantné, dych vyrážajúce novoveké diela ako Chichén Itzá v Mexiku, Veľký čínsky múr či socha Krista Spasiteľa na kopci Corcovado v brazílskom meste Rio de Janeiro. Rázovitá  obec Terchová takéto skvostné architektonické objekty a pamätihodnosti nikdy nemala, nemá a mať nebude. Vôbec to ale neznamená, že sa nemôže hrdiť vlastnými divmi. Vybrali sme – zhodne s tradíciou – sedem z nich. Kdesi v texte, či zašifrované medzi riadkami však pozorný a vnímavý čitateľ objaví aj ďalšie, keď už nie divy, tak aspoň kuriozity, rarity alebo zaujímavosti.

Prosím, nezatracujte vopred našu knihu ako bezočivú trúfalosť, respektíve márnivo lacnú  snahu posunúť Terchovú za každú cenu niekde do nadoblačných sfér. Chceli sme si len dôstojne uctiť jubileum obce a inšpirovať slovenské dediny a mestečká k hľadaniu vlastných siedmich divov (čúd, prvenstiev, unikátov, zjavov, fenoménov, pokladov, úkazov, osobností, pikošiek, endemitov, taxónov, idiómov…). Nepochybne niečo prekvapivé, alebo dokonca zázračné objavia. Držíme im všetky palce.

Toľko kultúrny publicista a kultúrny manažér Peter Cabadaj v úvode jeho knihy Sedem divov Terchovej. My len prezradíme, že čitatelia sa v nej zoznámia s jánošíkovskou legendou (aktuálne bola Jánošíkovská tradícia zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska!), terchovskou muzikou, učencom Adamom Františkom Kollárom, Cyrilometodskými dňami, Veľkým Rozsutcom, konským vozovým sprievodom počas Jánošíkových dní a terchovským filmárskym rajom. Ako onou spomínanou sedmičkou, ktorá však na seba “nabaľuje” (aj v knihe) oveľa viac…