Trojica kvalitných kníh o tradíciách a osobnostiach určená hlavne deťom

680

Je mimoriadne dôležité, aby sme hlavne medzi príslušníkmi mladších generácií a už medzi deťmi udržiavali pocit súnáležitosti k národným tradíciám, duchovným, ale aj remeselným, podobne aj k osobnostiam, ktoré tvorili významnú časť dejín, prirodzene posúvali tradície vo svojom čase ďalej a či ich priamo tvorili. Tu zohráva kvalitná predmetná literatúra s tradičným obsahom a moderným “šatom” nezastupiteľnú úlohu a taká je trojica kníh z Vydavateľstva SLOVART, o ktorých sú nasledujúce riadky.

Pamätáte si, akému remeslu sa kedysi venoval váš starý a či prastarý otec? Viete ako kedysi vznikali predmety dennej potreby? No a aké nástroje používali remeselníci na výrobu sudov, kožuchov, korýt, valašiek, košíkov a či krčahov?

Ako nás informovala Saša Petrášová z Vydavateľstva SLOVART, ak sa toto všetko chcete dozvedieť, stačí siahnuť po aktuálne vydanej a nádherne ilustrovanej knihe pre deti Džbány, košíky, medovníky. Zaujímavosťou je, že ju napísala iba 21-ročná Valéria Figeľová. Len pred dvomi rokmi spracovala pár remesiel ako svoju maturitnú prácu, ktorá sa dostala do spomínaného vydavateľstva. Po ďalšom roku práce uzrela svetlo sveta spomínaná ilustrovaná kniha pre deti. „Do knihy som vybrala štrnásť remesiel. Je ich omnoho viac, ja som si však zvolila tie, ku ktorým som mala osobný vzťah. Niektorým z nich sa kedysi venovali moji starkí či rodičia, niektorým remeslám som sa mohla priučiť od ľudí u nás v dedine, o iných som sa učila na umeleckej škole.“

S každým remeslom v knihe teda autorka prišla do kontaktu a tak dokázala verne zobraziť a popísať postup výroby. Malí čitatelia sa v každej kapitole dozvedia o materiáloch, nástrojoch a aj spôsoboch spracovania suroviny a aj o využití výrobkov. Malí zvedavci si všetko môžu nielen prečítať, ale aj pozrieť na kvalitných výpovedných obrázkoch.

Na konci každej kapitoly nechýba tvorivá úloha. Deti si tak vyskúšajú svoju zručnosť a nadobudnuté vedomosti pri tom, ako dokončiť výšivku, vyzdobia si tanier, vymyslia vlastný vzor na modrotlač, pomôžu košikárovi vo veľkom konárovom bludisku nájsť cestu na trh a či dopletú drôteného kohútika. Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Jeho popularita stále rastie a zaujíma nielen veľkých, ale aj malých. Knižka pomôže deťom spoznať ako sa spracovával tradičný materiál v slovenských dedinkách.

Ešte pár slov o autorke. Valentína Figeľová vyrastala v krásnej dedinke na východe Slovenska, v Parchovanoch. Miluje Slovensko, naše tradície a kultúru. Už ako dieťa mala blízko k umeniu. Navštevovala základné umelecké školy, neustále čosi kreslila a vymýšľala. Rozhodla sa, že umenie je to, čomu sa chce ďalej venovať. Na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach vyštudovala odbor propagačné výtvarníctvo. Tam vznikla aj časť ilustrácií z tejto knihy, ako jej maturitná práca. Veľká vďaka patrí Ústrediu ľudovo-umeleckej výroby v Bratislave, s ktorým jej škola spolupracovala. Po strednej škole si vybrala život na voľnej nohe. Momentálne veľa cestuje, pracuje na rôznych miestach, spolupracuje na rôznych projektoch, ilustruje, tvorí a čoraz viac miluje to, čo robí.

Prejdime k druhej avizovanej knihe z vydavateľstva. V dávnej minulosti si ľudia nevedeli vysvetliť prírodné javy a zákony. Mali strach z tmy, zo zimy, z búrky, ohňa, neúrody a či chorôb. No a to bol priestor pre vznik ľudovej slovesnosti, tradícií či povier. Aj tomuto sa venuje kniha Zdravia, šťastia vinšujeme od skúsenej a populárnej autorky Zory Mintalovej Zubercovej, ktorá opisuje pre deti najdôležitejšie sviatky a zvyky počas štyroch ročných období. Hlavný text je doplnený ukážkami textov tradičných a aj detských piesní, kolied, vinšov, detských riekaniek a pranostík.

Autorka je etnologička a autorka viacerých známych publikácií pre dospelých, ako napríklad Tradície na Slovensku či Ako sme kedysi žili. Teraz však netradične vydáva knihu pre deti. Sama priznáva, že tvorba pre deti bola pre ňu naozaj náročná. „Je iné písať pre deti rozprávky, ponoriť sa do sveta fantázie a nechať dej plynúť bez prerušovania. No písať o ľudových tradíciách, o živote našich predkov spred 150 – 200 rokov, pridržiavať sa historických faktov, výsledkov výskumu a podať to deťom tak, aby ich téma zaujala a nenudila, je oveľa ťažšie ako som si pôvodne myslela.“

Pri tvorbe pre dospelých mohla autorka aspoň čiastočne počítať s tým, že čitateľ je v téme mierne zorientovaný. Pri deťoch je to iné, a preto autorka do textov vkladala aj rozličné historické súvislosti a na konci knihy vytvorila slovník, ktorý zhrnul dnes už neznáme slová. Jednou z najťažších vecí bolo nájsť jazyk, ktorý bude deťom blízky a aby ich zároveň nepodcenila, keďže dnešné deti si vedia veľmi veľa informácií dohľadať prostredníctvom internetu. Autorka sa snažila priblížiť tradície  a sviatky tak, aby malí čitatelia (odporúčané pre viac ako desaťročné deti) pochopili hlavne iný spôsob života v minulosti.

Pri písaní autorka nebola vždy spokojná s výsledkom, a preto často upravovala a prepisovala. Tvorba jej trvala dlhšie ako obyčajne. „Knihu pre deti som začala písať koncom jesene 2017 a rukopis som odovzdala na jar tohto roku, čo je v mojom prípade skutočne dlhá doba. Aj keď som etnologička a mám za sebou vyše štyridsaťročnú prax, urobila som ešte doplňujúci výskum, pri ktorom som sa zamerala na detský folklór. Zároveň som si skladala mozaiku námetov na ilustrácie k jednotlivým témam a podkapitolám v knihe tak, aby boli pútavé, výstižné. To všetko si vyžiadalo čas.“

Dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou knihy sú aj ilustrácie Františka Hříbala, ktoré jemne pripomínajú tradičné zobrazenie dediny od Josefa Ladu. V minulosti autor graficky spracoval aj knihu Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov.

Zora Mintalová Zubercová si pri písaní knihy predstavovala samú seba ako malé dievčatko, ktoré žilo pred stopäťdesiatimi rokmi a vždy keď dokončila určitú časť knihy, prečítala ju deťom zo škôlky a aj školy, aby si overila, či to čo vytvorila je pre nich naozaj zaujímavé. Veríme, že snaha autorky priblížiť sa detskému čitateľovi a jej „svedectvo o tom, ako žili naši predkovia, ako si všetci vážili ľudové tradície, aký vrúcny bol ich vzťah k prírode, s ktorou boli bytostne spätí“ padne na úrodnú pôdu.

Predstavenie tretej knihy začíname konštatovaním, že už bola aj právom ovenčená. Cenu za najlepšiu detskú knihu leta 2019 (výsledky súťaže boli vyhlásené v januári 2020) totiž získala Andrea Kellö Žačoková za svoju knihu SuperŽENY. Je to vskutku jedinečná kniha, ktorá detským čitateľom predstavuje pol stovku príbehov výnimočných žien, ktoré žili na našom území. Po takmer dvojročnom bádaní a objavovaní sa jej autorka podujala k napísaniu knihy o super ženách z rozmanitých oblastí spoločenského, vedeckého a kultúrneho života.

Čitatelia sppoznajú napríklad Žofiu Bošňákovú, ktorá sa po smrti stala veľmi slávna, primášku Cinku Pannu ženské aktivistky Annu Pivkovú aj Elenu Šoltésovú, pestovateľku ruží Máriu Henrietu Chotekovú, maliarky Želmíru Duchajovú Švehlovú a Ester Šimerovú Martinčekovú. Zoznámia sa s „našimi prvými” – lekárkou Máriou Bellovou, farárkou Darinou Bancíkovou, botaničkou Izabelou Textorisovou a inými priekopníčkami. Necýba Mária Terézia, Anička Jurkovičová, Božena Slančíková či Terézia Vansová. Každý príbeh dopĺňa ilustrácia mladej výtvarníčky Zuzany Bartovej.