Trumpove patálie s múrom

334
Kresba: Ľubomír Kotrha

Príchod Donalda Trumpa do kresla prezidenta USA vyvolal na západné pomery priveľké mediálno-politické vášne a otrasy. Situácia sa ani po vyše dvoch rokoch nezmenila. Mnohými krátkymi a jednoduchými vyjadreniami, ale aj extravagantným konaním (častou výmenou najbližších spolupracovníkov) prispieva k neistote nielen vo svojom okolí, ale aj vo svete. Ak k tomu prirátame nevyberanú kritiku (s črtami „vojny“) zo strany západných (neoliberálne globalistických) médií hlavného prúdu, ako aj tvrdú opozičnú politiku demokratov, na D. Trumpa sa znáša toľko kritiky, koľko sa jej neušlo ani jednému z doterajších vládcov Bieleho domu.

K najzložitejším vnútropolitickým problémom, ktoré si D. Trump „vyrobil“, patrí výstavba (dokončenie) múru na hraniciach s Mexikom. S týmto populistickým sľubom prišiel už na začiatku svojej kampane. Problém múru (hranice majú dĺžku okolo 3 200 km) však nie je až taký nový. Prvé zátarasy sa tam vytvorili už v októbri 1994 v dĺžke zhruba 10 km. V súčasnosti sú asi na 1 100 kilometroch postavené ploty a iné zábrany. Existujú rozličné varianty ďalšej výstavby múru, ktorý by sa mal dokončiť v roku 2020. Necháme bokom technické detaily, ale D. Trump vraj chce vybudovať po celej dĺžke hraníc päť až deväť metrov vysokú nepreniknuteľnú stenu, ktorá zastaví nelegálnu migráciu, pašovanie drog a zbraní. Fatálny problém sú peniaze – republikáni hovoria o nákladoch 15, ale demokrati až o 66 miliardách dolárov.

V rozpočte na finančný rok 2019, ktorý sa začal 1. októbra, bolo na ochranu hraníc určených 1,3 miliardy dolárov. Prezident požadoval zvýšiť rozpočet práve pre výstavbu o 5,7 miliardy dolárov. Jeho pozíciu sťažilo, keď v novembri 2018 v „polčasových“ (midterm) voľbách získali väčšinu v Snemovni reprezentantov demokrati. Nezhody v úprave rozpočtu viedli k tomu, že vyhlásili najdlhší shutdown(krízové financovanie štátnych orgánov) v dejinách USA, ktorý podľa odhadov stál ekonomiku asi 6 miliardy dolárov. Málo charizmatická, ale skúsená demokratická kongresmanka Nancy Pelosiová (v Kongrese je od roku 1987 – zastávala viaceré funkcie a od začiatku tohto roku je znovu predsedníčkou Snemovne reprezentantov) vyhlásila, že s financovaním „Trumpovho múru“ nebudú súhlasiť za nijakých podmienok. Nech prezident akokoľvek presviedča, projekt nepodporíme, lebo miliardy dolárov naň nebudú efektívne vynaložené. Po neúspešných rokovaniach sa D. Trump vzdal požiadavky na úpravu rozpočtu a rozhodol sa vyhlásiť núdzový stav. Tento krok sa v niektorých kruhoch považuje za reakciu na provokovanie zo strany demokratov.
Od roku 1976 je vyhlasovanie núdzového stavu, ktorý môže byť na rôznych úrovniach, reglementované zákonom o národných núdzových situáciách (National Emergencies Act). Od septembra 2001 prezident USA napr. každoročne obnovuje vyhlásenie núdzového stavu po teroristických útokoch. Núdzový stav sa vyhlásil už veľa ráz pri iných príležitostiach, a u opozície nevyvolával kritiku. Teraz je však situácia iná. Guvernér Kalifornie demokrat Gavin Newsom a prokurátor štátu Xavier Becerra označili krok prezidenta za politické divadlo. D. Trump vraj sám priznal, že nejde o nevyhnutné opatrenie, ale o spôsob, ako prekonať odpor Kongresu, a to je neúcta k zákonom a ústave.

Kritici D. Trumpa obviňujú z toho, že postupoval ako obchodník a „ústavu rozbil o múr“. Koalícia 16 federálnych štátov podala naňho 19. februára 2019 žalobu za prekročenie právomoci. Žaloby však zrejme tento krok nezvrátia a D. Trump hneď vyhlásil, že je pripravený im čeliť a spolieha sa pritom na podporu Najvyššieho súdu USA. V podmienkach núdzového stavu chce získať asi 3,6 miliardy dolárov z rozpočtu Pentagónu, 2,5 miliardy z prostriedkov vyčlenených na boj s drogami a 0,6 miliardy z fondov ministerstva financií.
Dostavbu múru D. Trump pokladá za významnú nielen pre splnenie starých sľubov, ale už viac pre voľby v roku 2020. Môže z nej profitovať – jeho stúpenci ho podporia nielen vtedy, ak bude pokračovať výstavba, ale aj vtedy, keď prostriedky nedostane, lebo však chcel…
Ako to s výstavbou múru bude pokračovať, nie je jasné. Napriek tomu, že „Amerika je Amerika“, sme čím ďalej tým viac svedkami, že (megalomanské) projekty sa nedokončia. Je o tom však ticho, lebo na ich miesto prichádzajú nové, spôsobujúce ďalší rast štátneho dlhu Washingtonu. D. Trump ho sľúbil znížiť, ale zatiaľ ho len vyháňa do astronomických výšok.

Zakončíme moralizátorsky a v širších súvislostiach: Na mníchovskej bezpečnostnej konferencii minulý víkend odznelo aj to, že USA vraj „vrátia“ poriadok vo svete, keď odíde D. Trump. Čo však s tým, keď v západnej politike (vrátane Slovenska) je to už roky tak, že sa sľubuje, že príde nejaký lepší („slušnejší“), ale nakoniec je horší, ako bol ten zlý. A problémy ľudí, národov, štátov i celého sveta sa len zhoršujú, darmo volia aj príslovečné menšie zlo.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)

Zdroj: František Škvrnda: Trumpove patálie s múrom. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 7 – 8 (27. 2. 2019), ISSN 0862-5999, s. 6.