Ťuk (ťukov)anie na detského čitateľa

410

KNIHA (DVOJ)TÝŽDŇA

Peter Karpinský
AKO SME S ŤUKŤUKOM ŤUKŤUKOVALI
Bratislava: Slovart, 2018, 2. vyd., 96 s., ISBN 978-80-556-3491-3

Veľkú časť tejto strany sme venovali hľadaniu ciest, ako naše deti nenásilne, hravo a inými pútavými spôsobmi priviesť k čítaniu, ktoré im pomáha. Ba skôr k prebudeniu ich (prirodzeného) záujmu o dobré knihy, ktoré ich, skrátene vyjadrené, potešia aj poučia zároveň. Chcelo by sa povedať, že tu píšeme o ťukaní na pomyselné dvere detskej čitateľskej duše a formujúceho sa umu. Píšeme teda o ťukaní… ba až ťukťukovaní. Ba vlastne nositeľa tohto zvuku a činnosti vykresľuje skúsený spisovateľ píšuci pre detského čitateľa Peter Karpinský. A keďže ono ťukťukovanie treba pravidelne opakovať (opakovanie je matkou múdrosti, no nie?!), nečudo, že jeho spomínaná kniha sa v týchto dňoch dočkala druhého vydania. (Navyše, prvé vydanie bolo ocenené ako Najlepšia detská kniha zimy na Slovensku za rok 2001.) Ale vstúpme priamo do knihy a k tomu zvláštnemu tvorovi…

Otázky a odpovede. Čo robiť, keď vonku prší a ste doma sami? Ste smutní a, nebodaj, sa nudíte? Ľahká pomoc, nateraz knižná… Ak by však vo vašom byte žil Ťukťuk, bolo by všetko inak. S ním by ste určite zažili množstvo dobrodružstiev a zábavy, ale aj problémov. Jednoducho by ste s ním ťukťukovali. A kto vlastne je ten Ťukťuk? Nuž, nie je to ani škriatok, ani čertík, hoci má na hlave maličké rožky, nie je to ani mimozemšťan (ET a ďalší), ani strašidlo. Ťukťuk je – jednoducho Ťukťuk. V knihe humorných príbehov a výborných ilustrácií od Martiny Matlovičovej, ktoré spolu s textom tvoria kompaktný celok, je nápaditým spôsobom uložených mnoho dobrodružstiev. Čitateľ, od začiatku správne navnadený zaujímavým vstupom, sa napríklad dočíta, čo je ochotný podstúpiť „len“ preto, aby dostal psíka, aký je jeho najobľúbenejšie jedlo alebo čo robí, aby zo svojho okolia vyhnal nudu. Skrátka – s Ťukťukom je o zábavu postarané. Nielen však iba o ňu, Karpinskému ako skúsenému pedagógovi a dobrému znalcovi detskej duše sa do príbehu ucelenej mozaiky (nenápadne) podarilo vložiť aj poučenie a spolu s ním vyvoláva (vyťukťukáva) na povrch dôležitý fenomén tvorivosti.

Tej akoby skrytej časti prebúdzajúcej sa osobnosti dieťaťa, ktorá – správne podporená dobrou knihou – má „na svedomí“ azda všetko, čo neskôr ako dospievajúci a aj dospelý človek vie urobiť, vytvoriť. Ako už napísal literárny kritik Alexander Halvoník: „Ťukťuk je onen nevedkovský princíp driemajúci v každom z nás, ktorý stvorí z ničoho príbeh, z príbehu zábavu a zo zábavy posolstvo.“ A Karpinský? Takto: „Tvorba pre deti je pre mňa akýsi úlet do mimosveta, ktorý má tiež svoje problémy a starosti, ale ich riešenie je oveľa jednoduchšie.“ Karpinského rozprávková knižka je príťažlivé posolstvo a zároveň veselý návod – pre deti, ktoré raz dospejú –, ako riešiť problémy. Bežím otvoriť dvere. Ktosi mi na ne ťukťuká…

Veľkú časť tejto strany sme venovali hľadaniu ciest, ako naše deti nenásilne, hravo a inými pútavými spôsobmi priviesť k čítaniu, ktoré im pomáha. Ba skôr k prebudeniu ich (prirodzeného) záujmu o dobré knihy, ktoré ich, skrátene vyjadrené, potešia aj poučia zároveň. Chcelo by sa povedať, že tu píšeme o ťukaní na pomyselné dvere detskej čitateľskej duše a formujúceho sa umu. Píšeme teda o ťukaní… ba až ťukťukovaní. Ba vlastne nositeľa tohto zvuku a činnosti vykresľuje skúsený spisovateľ píšuci pre detského čitateľa Peter Karpinský. A keďže ono ťukťukovanie treba pravidelne opakovať (opakovanie je matkou múdrosti, no nie?!), nečudo, že jeho spomínaná kniha sa v týchto dňoch dočkala druhého vydania. (Navyše, prvé vydanie bolo ocenené ako Najlepšia detská kniha zimy na Slovensku za rok 2001.) Ale vstúpme priamo do knihy a k tomu zvláštnemu tvorovi…

Otázky a odpovede. Čo robiť, keď vonku prší a ste doma sami? Ste smutní a, nebodaj, sa nudíte? Ľahká pomoc, nateraz knižná… Ak by však vo vašom byte žil Ťukťuk, bolo by všetko inak. S ním by ste určite zažili množstvo dobrodružstiev a zábavy, ale aj problémov. Jednoducho by ste s ním ťukťukovali. A kto vlastne je ten Ťukťuk? Nuž, nie je to ani škriatok, ani čertík, hoci má na hlave maličké rožky, nie je to ani mimozemšťan (ET a ďalší), ani strašidlo. Ťukťuk je – jednoducho Ťukťuk. V knihe humorných príbehov a výborných ilustrácií od Martiny Matlovičovej, ktoré spolu s textom tvoria kompaktný celok, je nápaditým spôsobom uložených mnoho dobrodružstiev. Čitateľ, od začiatku správne navnadený zaujímavým vstupom, sa napríklad dočíta, čo je ochotný podstúpiť „len“ preto, aby dostal psíka, aký je jeho najobľúbenejšie jedlo alebo čo robí, aby zo svojho okolia vyhnal nudu. Skrátka – s Ťukťukom je o zábavu postarané. Nielen však iba o ňu, Karpinskému ako skúsenému pedagógovi a dobrému znalcovi detskej duše sa do príbehu ucelenej mozaiky (nenápadne) podarilo vložiť aj poučenie a spolu s ním vyvoláva (vyťukťukáva) na povrch dôležitý fenomén tvorivosti.

Tej akoby skrytej časti prebúdzajúcej sa osobnosti dieťaťa, ktorá – správne podporená dobrou knihou – má „na svedomí“ azda všetko, čo neskôr ako dospievajúci a aj dospelý človek vie urobiť, vytvoriť. Ako už napísal literárny kritik Alexander Halvoník: „Ťukťuk je onen nevedkovský princíp driemajúci v každom z nás, ktorý stvorí z ničoho príbeh, z príbehu zábavu a zo zábavy posolstvo.“ A Karpinský? Takto: „Tvorba pre deti je pre mňa akýsi úlet do mimosveta, ktorý má tiež svoje problémy a starosti, ale ich riešenie je oveľa jednoduchšie.“ Karpinského rozprávková knižka je príťažlivé posolstvo a zároveň veselý návod – pre deti, ktoré raz dospejú –, ako riešiť problémy. Bežím otvoriť dvere. Ktosi mi na ne ťukťuká…


Bibliografický odkaz:
VÁLEK, Igor: Ťuk (ťukov)anie na detského čitateľa (KARPINSKÝ, Peter: Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali. Bratislava: Slovart, 2018, 2. vyd., 96 s., ISBN 978-80-556-3491-3). In: Literárny týždenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, ISSN 0862-5999, EV 3136/09, s. 12. Dostupné z: <https://literarnytyzdennik.sk/tuk-tukovanie-na-detskeho-citatela/>.