Úctyhodná osobnosť aj tradícia

73

Na 21. september pripadá meno Matúš. A Matúš Zraz je literárne meno skutočného slovenského vojaka, ako sám seba – svoju ľudskú podstatu – stvárnil LADISLAV ŤAŽKÝ. Práve táto jeho podoba sa stala symbolom tohtoročnej spomienky. Pri príležitosti výročia jeho narodenia 19. 9. 1924 sa každoročne v Klížskom Hradišti, na mieste jeho posledného odpočinku, stretávajú majstrovi ctitelia, aby si pripomenuli umelecký, ľudský a občiansky odkaz tejto významnej osobnosti slovenskej kultúry. Kultúry slova aj kultúry činu. Odkazu pre dejiny, aj pre našu súčasnosť.

Spomienka sa už tradične začala v miestnom kostole, kde účastníkov privítal autor myšlienky každoročných stretnutí a ich iniciátor Peter Rašla a básňou Milana Rúfusa sa im prihovoril nestarnúci propagátor odkazu našich velikánov vysokoškolský pedagóg, herec a recitátor Juraj Sarvaš. Na pamiatku a do archívu stretnutí sa na schodoch pred kostolom účastníci spoločne vyfotografovali…

Po prehliadke románskeho kostolíka z 12. storočia, zasväteného sv. Michalovi, pokračovala slávnosť na cintoríne pri hrobe jubilanta. Zážitok z umeleckého slova preneseného J. Sarvašom a báseň Viliama Hornáčka Slovenská zem v podaní autora, umocnil hrou na vlastnoručne vyrobenej fujare majster umeleckého remesla Jozef Jonis.

Po spomienke nad hrobom sa účastníci odobrali do unikátneho stavebného diela, aké v Slovensku nemá obdobu… Pred miestnym skanzenom nás privítala mnohovravná tabuľa: Tento projekt, na to aby vznikol, nepotreboval fondy Európskej únie, ale nadšenie, ruky a hlavy obyčajných Slovákov.

Pravdivosť, obsah aj skutočnú hodnotu týchto slov vzápätí potvrdil výnimočný zážitok z prehliadky staroslovenskej „ľudovej dedinky vystavanej na holej lúke v roku 2010“. Ide o rukolapný a presvedčivý dôkaz, čo všetko a v akej obdivuhodnej kvalite Slováci vedia – keď poučení skúsenosťou, že každá závislosť zabavuje slobody, spolupracujú navzájom a spoliehajú sa najmä na vlastné sily a schopnosti. Už pri vstupe návštevníka impozantne víta verná kópia čiernobalockého gazdovského domu, v ktorom sa narodil a prežil mladosť Ladislav Ťažký. Skutočná pocta nielen jemu, ale aj slovenskej ľudovej architektúre a zručnosti súčasných Slovákov! Autentický vzhľad, útulné prostredie majstrovsky vykresanej drevenice a jej dobového interiéru rozviazalo návštevníkom jazyky v družnom spomínaní na časy, keď bol Lacko, ako hovorili Ladislavovi Ťažkému priatelia, ešte medzi nami.

Srdcom celého areálu je impozantný amfiteáter vystavaný v staroslovenskom štýle, ktorý počas roka pulzuje rozličnými kultúrnymi podujatiami a v ktorom vyvrcholila aj tohto ročná spomienková slávnosť. Moderoval ju bývalý politik a známy spisovateľ Jozef Banáš (ktorý na záver predstavil a podpisoval aj svoje najnovšie knihy).

Na Lacka začala spomínať pani Anna Ťažká – Aninka, ako svoju celoživotnú partnerku v dobrom aj zlom a matku ich troch synov nežne oslovoval jej rovnako verný a spoľahlivý celoživotný partner a muž. Po nej sa zo vzťahu k otcovi vyznali synovia Peter a Ivan. Atmosféra sa tým stala doslova rodinnou, no srdcia postupne otvárali aj ďalšie spomienky priateľov spisovateľa. Úprimnou ľudskosťou preniknutá atmosféra a štedré „po domácky“ pripravené pohostenie, o ktoré sa obetavo zaslúžil hlavný staviteľ staroslovenskej dedinky a sponzor všetkých v nej uskutočnených podujatí – na slovo skromný, no na činy mimoriadne bohatý – Gabriel Rehák.

Ladislav Ťažký spoločne s Milanom Rúfusom a Júliusom Binderom po mnohé roky tvorili v Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene „morálny štít“ – ako súčasť svedomia národne uvedomelej slovenskej inteligencie. Predseda Koreňov V. Hornáček vysoko vyzdvihol práve tento rozmer Ťažkého osobnosti – jeho úprimné národovectvo a vlastenectvo, spojené prirodzene s uvedomelým konaním občana, ktorý k spoločenským udalostiam nikdy nebol ľahostajný. Naopak, či už v zápase o slovenčinu, zvrchovanosť, alebo aj o novostavbu Slovenského národného divadla… vždy bol v prvej línii! Vždy bol, a preto až dodnes zostal živou súčasťou nášho spoločenského vedomia, lebo aj dnes, keď si nevieme rady, neraz sa pýtame, ako by na našom mieste v tej-ktorej situácii konal Laco Ťažký?

Takto – ako živý odkaz a ľudský vzor v našom vedomí – bol s nami aj na Devínskej porade národných síl 11. septembra 2019 a jeho odkaz nechýbal ani v spoločne vytvorenej Výzve slovenským občanom a politickým predstaviteľom, ktorú v amfiteátri prečítal Viliam Hornáček. Konal by tak aj Matúš Zraz – Ladislav Ťažký? Odpoveď bola jasná – Výzvu by predniesol! Veď opäť sú vážne ohrozené životne dôležité hodnoty ako národná identita, sloboda i štátna zvrchovanosť Slovákov a navyše – Výzva navrhuje aj riešenie. Treba opäť zasadnúť za „stôl národnej dohody“ a navzájom spolupracovať na ochrane vytvorených aj neľahko vybojovaných hodnôt slovenského dedičstva pod zjednocujúcim heslom „Za slovenské Slovensko!“ Verní odkazu Matúša aj Ladislava účastníci slávnosti Výzvu nielen s pochopením prijali, ale aj odmenili potleskom.

Po tomto občianskom vstupe sa spomienkami s faktografiou spolupráce s majstrom Ťažkým prihovoril Peter Korec a mohol sa začať kultúrny program.

Aj v ňom mala zelenú improvizácia a opäť prišla na rad fujara. K fujarovým nôtam spod Poľany v podaní V. Hornáčka sa spontánne pridal najpovolanejší z recitátorov Detvana J. Sarvaš a vznikol zážitok, aké sa rodia iba v prostredí spriaznených duší. A tak sa – zdanlivo náhodou, v skutočnosti však zákonite –spomienku a poctu na majstra Ťažkého umocnila aj sila básnického slova ďalšieho slovenského velikána Andreja Sládkoviča.

Bodkou za krásnym, vydareným, ale aj obohacujúcim podujatím boli slovenské ľudové aj národné piesne pri pohári iskrivého vína v kamennej pivnici pod amfiteátrom. Aká „pravda vo víne“ bola v ňom ukrytá tentoraz? Je napísaná na tabuli pred vstupom do staroslovenskej dedinky. Ak ste pochopili podstatu nápisu a stotožňujete sa s jeho posolstvom, navštívte Klížske Hradište, uctite si majstra Ťažkého a zároveň aj obdivuhodný a záslužný čin „obyčajných Slovákov“ na čele s Gabom Rehákom a inšpirujte sa ním. Najviac si však menovaných a zároveň aj celý slovenský národ, jeho dejiny a kultúru môžete uctiť tým, že u vás, vo vašej obci či vašom meste urobíte niečo podobné, z čoho by z toho stala rovnako obdivuhodná a nasledovaniahodná tradícia.

Foto: archív

(POPISY K FOTO)
Účastníci pri autentickej replike rodného domu Ladislava Ťažkého v Klížskom Hradišti

Zdroj: Viliam Hornáček: Úctyhodná osobnosť aj tradícia. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 37 – 38 (30. 10. 2019), ISSN 0862-5999, s. 5