Unikátne sprítomnenie Jurkoviča aj Štefánika

288
Národný dom Štefánikov v Brezovej pod Bradlom ponúka poznanie aj hrdosť

Minulé dni – hlavne v spojitosti s veľkým výročím a dôstojným pripomenutím si M. R. Štefánika v podbradlianskom kraji, ktorý ho dal svetu – boli naplnené radostným poznaním, že „keď na to príde“, dokážeme si dôstojným, myšlienkovo i formálne kvalitným a zároveň atraktívnym spôsobom uctiť velikánov. Hoci je to stále skôr výnimka ako pravidlo. Hlavne priamo v regióne, z ktorého významní ľudia pochádzajú. Ba dokážeme ísť ešte ďalej (a či vlastne bližšie) a priblížiť ich aj mladším generáciám, aby ich členovia mali byť na koho hrdí a mali aj kde vidieť pozitívne príklady. Pre vlastný rast a ďalší zmysluplný život. Pre seba, rodinu, región a národný celok. So svetlým – je ich na Slovensku, našťastie, čoraz viac! – bodom sme sa stretli v Brezovej pod Bradlom. V rodisku Dušana Samuela Jurkoviča, azda najväčšieho slovenského architekta prvej polovice 20. storočia.

Kým v neďalekých moravských kúpeľoch Luhačovice stále očarúva skvost kúpeľnej architektúry Jurkovičov dom, tak Národný dom Štefánikov (pomenovaný podľa ďalšieho neprehliadnuteľného rodáka z regiónu a pár kilometrov vzdialených Košarísk) leží v srdci neveľkého mestečka na myjavských kopaniciach. Za výraznou fasádou živej farby, pripomínajúcou práve živosťou tak trochu veľkého architekta, nájdete nie tak dávno sprístupnenú Pamätnú izbu D. S. Jurkoviča.

„Jurkovič je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb či pôsobivých pomníkov a pamätníkov,“ to sú už slová sympatického sprievodcu a spoluzakladateľa múzea Matúša Valihoru (jeho sestra je výtvarnou autorkou nápaditej expozície). Na prvý pohľad nielen zapálený, ale aj vedomostne „podkutý“ absolvent muzeológie z nitrianskej univerzity nám ďalej so zjavnou hrdosťou a vnútorným presvedčením vysvetlil, že múzeum (a všetko, čo s ním súvisí) je síce súkromné, no je už zaradené do oficiálnej siete múzeí na Slovensku prostredníctvom príslušnej agendy. Dozvedeli sme sa, že Kopaničiarsky región – miestna akčná skupina v spolupráci s Mestom Brezová pod Bradlom zriadili vlastne prvú stálu expozíciu na Slovensku venovanú tomuto architektovi!
O dôvodoch opäť viac M. Valihora: „Dušan Jurkovič mal k rodnému podbradliansko-podjavorinskému kraju i k svojej rodine hlboký vzťah. Jurkovičove diela v tomto kraji sú sústredené práve na území Brezovej pod Bradlom, v ktorej od piatich rokov vyrastal a mal k nej pevné väzby. Sú to: pamätná tabuľa udalostí roku 1848, náhrobník rodiny Papánkovcov, brána na brezovský cintorín, Dejinný pamätník, pamätník hurbanovských bojov, pamätník v Hurbanovej doline a najmä vrcholné Jurkovičovo dielo, Mohyla M. R. Štefánika na Bradle. Do rodného kraja sa Dušan Jurkovič symbolicky vrátil v novembri 1948, odkedy je miestom jeho posledného odpočinku jeho dielo – Dejinný pamätník na cintoríne v Brezovej pod Bradlom.“

Spoznali sme – a hlavne aj videli – počas pútavej prehliadky spojenej s presvedčivým a fundovaným slovom, že kombináciou pôvodných predmetov a modernej interaktívnej techniky chce pamätná izba vyvolať zážitok, ktorý ponúkne návštevníkom možnosť urobiť si názornú predstavu o architektovi. Bez preháňania a „pochlebovania“ – vytýčené sa podarilo. Možno aj nad očakávanie tvorcov. Tí okrem Jurkovičovho života a diela kládli dôraz na jeho vzťah k rodnému kraju. Vyzdvihli momenty zdôrazňujúce, že Jurkovič si ho vážil, cieľavedome preberal inšpirácie od generácií predkov a do moderných foriem pretavoval tvorivé prejavy vekov. Pravdaže, expozícia sa venuje aj jeho vrcholnému dielu – Mohyle Milana Rastislava Štefánika na neďalekom Bradle.
Vzácnymi exponátmi pamätnej izby sú osobné predmety Dušana Jurkoviča, darované jeho vnučkou Katarínou Salayovou-Jurkovičovou. Je to päť albumov fotografií, ale aj hodinky, dózička, ktorú si priniesol na pamiatku z Haliče, jeho knihy i cenné – a ním mimoriadne cenené – fotografie  predkov. „Zákonite veľkú pozornosť návštevníkov priťahuje najväčší exponát pamätnej izby – originál travertínovej platne z tumby Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Vzťah bývalého režimu k Štefánikovi a jeho odkazu bol nie príliš pozitívny, okolie mohyly zarastalo tak, že ju takmer schovávalo, chátrala aj samotná mohyla. Táto platňa bola z nej demontovaná pri jej rekonštrukcii a nahradená kópiou,“ ukazuje na neprehliadnuteľný kameň náš sprievodca.

Verná maketa mohyly týčiacej sa na neďalekom Bradle umožňuje aj pohľad do jej vnútra

Dodávame, že vystavené pôvodné predmety dopĺňajú reprodukcie Jurkovičových plánov a náčrtov. Už sme hovorili o nutnosti pritiahnuť k takýmto živým odkazom velikánov, hlavne mladých. Aj preto je dobré, že zobrazovanú minulosť pamätná izba približuje nielen prostredníctvom pôvodných predmetov a reprodukcií. Pre názornú predstavu je tu model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle, ktorý sa dá aj roztvoriť, aby návštevník videl vnútro mohyly s hrobkou. Zároveň popri klasickej časti expozície pamätná izba ponúka aj modernú techniku. Veľkoplošná obrazovka umožňuje virtuálnu prehliadku tvorby Dušana Jurkoviča. Návštevníkom, ktorí majú o tematiku hlbší záujem a chcú sa dozvedieť viac údajov o vystavených predmetoch a ich širších súvislostiach, sú údaje k dispozícii prostredníctvom interaktívnej dotykovej obrazovky.