Nad zaujímavou knihou z Vydavateľstva SSS

505
Josef Pollák je hlavným protagonistom románu

Trend prinášať autentické príbehy je opäť v kurze. Z populárnych filmov súčasnosti spomenieme aspoň Bohemian Rhapsody a či Bitku o Sevastopoľ … Bokom neostáva literatúra a ani časť pôvodnej slovenskej literárnej tvorby. Aktuálne sa v naznačenej súvislosti hovorí o románe Úsmevy z pekla (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2018) z pera Stanislava Hábera (spisovateľa, ktorému doteraz vyšlo 31 knižných diel). Dej knihy časovo pokrýva priestor od roku 1899 do 1986 a odohráva sa v stredoeurópskom priestore, najmä na Slovensku, v Čechách a v Rakúsku. Práve tam, vo Viedni sa narodil v roku 1900 hlavný hrdina Josef Pollák, ktorý je skutočnou postavou. Skutočnou postavou je aj jeho priateľ, v slovenskej histórii málo známy osobný ochrankách Lenina počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie – Ján Petrovský z Prešova.                Spomínané filmy majú s príbehom Jožka (ako Polláka familiárne nazývajú blízki) spoločné nielen to, že sú inšpirované autentickosťou udalostí v osude hlavného hrdinu. Úsmevy z pekla sú totiž priam hotovým filmovým scenárom, hoci momentálne na Slovensku nemáme produkciu podobnú trebárs tej v USA, aby film mohol aj vzniknúť. A ak možno hovoriť o neuveriteľných zvratoch hlavných hrdinov, ktoré napísal sám život, to isté platí o príbehu z knihy.                                                                                                        Náznakom v skratke. Josef Pollák bojoval v 1. svetovej vojne v známej bitke pri Piave, ale týrali ho aj fašisti v časoch 2. svetovej vojny, no podarilo sa mu ujsť z koncentračného tábora. Po návrate domov za ženou a deťmi ho zajali Rusi a v omyle, že ide o nemeckého špióna už bol podpísaný aj rýchly rozsudok smrti. No predsa prežil, aby po 2. svetovej vojne pre svoje zásady opäť upadol do nemilosti Znovu ho zatkli a znovu mučili, tentokrát komunisti v neslávne známych 50-tych rokov minulého storočia. Znovu bol väznený v najťažšom žalári tých čias, v Jáchymove, kde v uránových baniach politickí nepriatelia komunistického štátu umierali v strašných situáciách. Josef Pollák, hoci už nebol mladík, prežil. Dožil sa staroby, vnúčat aj pravnúčat, aby v Grand hoteli v Starom Smokovci pracoval až do osemdesiatky ako svojský recepčný, ktorý hosťom nosil za tri koruny „tringeltu“ kufre od stanice. Komunisti mu totiž odmietli do dôchodku zarátať čas väznenia v koncentračnom tábore a potom v komunistickom gulagu. Nuž si tieto roky v pekle odrátaval od svojho veku a pracoval aj na dôchodku… Hlavnému hrdinovi však nikdy nechýbal humor. Jeho „hlášky“ z románu majú tendenciu zľudovieť a čitateľ sa zadúša pri nich môže od smiechu až zadúšať. Tieto úsmevy Pollákovi jednoznačne pomohli prežiť peklo jeho osudu. Pritom bol, podľa indícií a tvrdenia autora, potomkom rakúskeho cisára Franza Jozefa a českej prostitútky “pôsobiacej” vo Viedni…                                                          V minulom roku sme si pripomenuli storočnicu vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov dalo obom národom, slovenskému aj českému, povšimnutia hodný darček. Román Úsmevy z pekla, v ktorom sú na osude konkrétneho človeka vykreslené mnohé známe kruté situácie a súvislosti, ktorým spoločný štát Čechov a Slovákov čelil. Úryvok z knihy ponúkame v rubrike Čítanie.