V hľadaní svojej sochy (Téma: Sochárska statua 2019)

63
Michal Gavula: Difúzia, 1989

Výstava Statua 2019 v kurátorskej koncepcii dvoch skúsených historičiek umenia Xénie Lettrichovej a Ľuby Belohradskej tvorí významný míľnik v približovaní serióznej komornej sochárskej scény, ktorú komerčné média ignorujú. Zapadá do koncepcie ucelených prezentácií slovenskej sochárskej tvorby posledných šesťdesiatich rokov. Vo výnimočných sondách do súčasného moderného slovenského umenia si každý návštevník môže nájsť tú „svoju“ sochu. Vo mne vzbudila až neočakávaný obdiv a hrdosť, že napriek nepriazni doby žijú u nás majstri sochárskeho umenia, pri ktorých dielach som pocítila ľahký závan honosnej múzy. Vlado Oravec, Jana Korkošová, Michal Gavula, Pavol Hlôška, Anna Horváthová, Peter Strassner, Miroslav Brooš, Ľubomír Ferko, Milan Jančovič, Petr Sceranka, Kata Kissoczy, Rasťo Trizma, Jaroslav Košš, Miloš Balgavý, Viktor Oravec a Ivan Žákovič – to je zoznam šestnástich autorov vystavujúcich na Statue 2019. Na ich tvorbe sa odzrkadlili rôznorodé východiská, často antagonistické podmienky a protichodné tendencie, s ktorými sa táto generácia absolventov umeleckých škôl rokov 1979 – 1989 vyrovnávala. Zo stovky vystavených sôch najprv spomeniem dielo MICHALA GAVULU… Je to kompozícia abstraktných transparentných sklených prvkov kombinovaná s postavami svätcov v realistickom, klasicistickom ponímaní, vyhotovených v bronzovej povrchovej patine. Kompozícia svätcov graduje v strede ukrižovaným Kristom vo vrchole pomyselného trojuholníka, ktorý upozorňuje na tradičnú kresťanskú symboliku trojjedinosti. Je osadený na transparentnej štruktúre sklenených stĺpov, ktorá vytvára pravidelný rytmus pozadia. Kontrast medzi bronzovou figuráciou a abstraktnou geometrickou štruktúrou pôsobí prekvapivo symetricky a vyvážene. V kompozícii vidím protikladné výrazové prostriedky – čistá architektúra pozadia je alúziou na chrámové stĺporadie v kontraste s naturalisticky modelovanými postavami Krista a dvoch svätcov. Oslovili ma aj diela KATY KISSOCZY, ktorá sa už v osemdesiatych rokoch vyprofilovala osobitým zameraním na originálne výtvarné riešenie skladačiek/puzzle. Hravý a originálny princíp rozvíja i v súčasnej tvorbe, kde využíva zrejme kovové zvyšky z ateliéru svojej matky Erny Masarovičovej. Výsledok je prekvapivo inšpiratívny. Sériu kinetických mobilných hláv rozohrala vo sviežich farebných mutáciách.                                                                                                                ĽUBOMÍR FERKO je jediný akademický sochár na slovenskej výtvarnej scéne tvoriaci zo skla. Už tri desaťročia dôsledne rozvíja program kombinácie transparentných a nepriehľadných klasických sochárskych materiálov, teda skla s kameňom, bronzom či keramikou. V starších figuratívnych dielach ho ovplyvnila giacomettiovská estetika a osvedčené kompozičné princípy, ktoré sa aplikujú najmä v monumentálnej sochárskej tvorbe a v architektúre. Či sa vyjadruje cestou figurácie alebo abstraktnými výrazovými prvkami, kompozičný rukopis zostáva zachovaný. V najnovšom objekte už opúšťa figuráciu a venuje sa tibetskej duchovnej inšpirácii. Využíva kaligrafickú krásu exotického tibetského písma zaliateho v krištáľovom skle. Výsledné pôsobenie diela aj technické zvládnutie kombinácie rôznych materiálov, technológií a výrazových prvkov oslovuje odbornú verejnosť aj laických návštevníkov. Prísnym kurátorským výberom prešla i tvorba ostatných vystavujúcich. Kurátorky sa zamerali len na autorov, ktorí nepodľahli ideologickému tlaku doby, komerčným vplyvom, nespreneverili sa duchu nezávislej voľnej ateliérovej tvorby a dosiahli výsledky, ktoré znesú širšie, teda európske či svetové kritériá kladené na umelecké diela. Mnohí z nich sa svojou tvorbou úspešne prezentujú vo svete už desaťročia. Hodnotným dokumentom dôkladne a objektívne mapujúcim vývojový oblúk celej generácie od skončenia štúdií po súčasnosť je rozsiahly katalóg z tejto výstavy. Rezonujú v ňom všetky dôležité formálne vývojové tendencie aktuálnych i minulých tvorivých postupov a ich obsahových línií.

Kata Kissoczy: Puzzle Heads, 2018. Foto: Adam Vlček

Zdroj:Iveta Tomašcová: V hľadaní svojej sochy. TÉMA: SOCHÁRSKA STATUA 2019. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 5 – 6 (30. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 8