V krajine ostrovnej civilizácie Malgašov

228

Ak šťastným prekliatím človeka je večný nepokoj, hľadanie ďalekých cieľov a objavovanie neobjaveného, tak potom vhodnú náplň pre dušu predstavujú svedectvá tých, čo sa podrobili osudu a vydali sa na tajomné cesty, aby nám obyčajným smrteľníkom potom zanechali rozprávanie o tom, s čím sa pri svojom putovaní stretli. Aj preto budeme večne obdivovať záznamy tých, čo sa nebáli nebezpečenstva diaľok, aby potom vo svojich knihách čitateľom predostreli spomienky na to, čo ich pri cestách zaujalo.

Aj preto nás budú navždy inšpirovať denníky Marca Pola, ale aj zápisky Livingstona, Stanleyho či Emila Holuba a takisto nám najbližšieho kráľa Madagaskaru grófa Mórica Beňovského, ktorý zjavne navždy bude obohacovať naše poznanie a provokovať svojich nasledovníkov na objavných cestách tak, ako to potvrdzuje príklad poľského prírodovedca, reportéra, prozaika a cestovateľa Arkadyho Fiedlera (1894 – 1985), ktorému sa – okrem iných teritórií – bývalé ostrovné panstvo Beňovského navždy stalo osudným, ako to napokon potvrdzuje jeho 32 kníh, preložených do 23 jazykov v celkovom náklade viac ako 10 miliónov(!) výtlačkov.

Madagaskar moja láska, kniha, ktorú Fiedler napísal v závere svojho života len potvrdzuje jeho zaradenie medzi špičku poľských autorov cestopisov okrem iného aj pre osobitý rozprávačský štýl a zvláštny jazyk, ktorý sa neuspokojuje s jednoduchým popisom krajiny, ale pomôže čitateľovi nazrieť do duše domorodých Malgašov, do ich obyčajov a zvyklostí, ľudí obklopených nádhernou prírodou a nepoznaným svetom božstiev a to všetko v desiatich rozsiahlych častiach knihy, ilustrovaných 106 originálnymi autorovými fotografiami, ktoré nasnímal v 30. rokoch minulého storočia a ktoré – popri zaujímavom a svojím spôsobom jedinečnom texte – poskytujú originálnu výpoveď o svete, čo sa už pomaly vytráca z nášho života.

Aj napriek tomu po prečítaní tejto knihy musí čitateľ zložiť poklonu jej autorovi už aj za pôvabné a mnohovýznamové názvy kapitol, ktoré dostatočne a v súzvuku s ich obsahom vytvárajú širokospektrálny obraz tohto pre nás tak vzdialeného prekrásneho sveta, skrytého za oponou čistých a zatiaľ neskazených charakterov tejto ostrovnej civilizácie.
Tak ako spisovateľ A. Fiedler i jeho knihy mali dobrodružný a spletitý život, veď po skončení druhej svetovej vojny, kedy sa vrátil z emigrácie do Poľska, aby tam pripravil pre vydanie viaceré svoje knihy – i tú, o ktorej je reč – už v jeho vlasti panovala tvrdá cenzúra, ktorá prostredníctvom príslušných orgánov „prečistila“ i jeho rukopisy vrátane tejto knihy – až do tej miery, že isté – politicky a nábožensky problémové úseky z nej vyškrtla, no prezentovala sa tu aj spôsobom na tie časy atypickým: miesta, vyprázdnené zásahmi cenzora doplnila tým, že ich jednoducho dopísala – samozrejme v duchu marxizmu – leninizmu…

Spravodlivosti však – aspoň v tomto prípade – bolo učinené zadosť, keď editor dnešného vydania doplnil do rukopisu cenzúrou vynechané texty, a tak dnes sa nám do rúk dostáva komplexný text knihy tak, ako ho pripravil A. Fiedler v podobe obrazu zo života ľudí odlišnej kultúry, ktorá si podnes zachovala úctu k tradičným hodnotám, zvykom a tradíciám.

Arkady Fiedler
MADAGASKAR MOJA LÁSKA
Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o., 2018, 1. vyd., 284 s., ISBN 978-80-8202-040-6

Zdroj: Viliam Apfel: V krajine ostrovnej civilizácie Malgašov. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 7 – 8 (27. 2. 2019), ISSN 0862-5999, s. 16.