V mene významných jubileí – V

209

Anketa k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky a 30. výročiu založenia Literárneho týždenníka

V tomto roku si pripomíname dve významné výročia – 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1. 1. 1993) a 30. výročie založenia Literárneho týždenníka (september 1988). Týmto jubileám sa budeme v našom časopise venovať po celý rok v rámci rozličných publicistických a literárnych foriem. Články na danú tému očakávame najmä od našich stálych priaznivcov a prispievateľov. V predchádzajúcich vydaniach sme sa obrátili na čitateľov so žiadosťou o odpovede na tri anketové otázky. Dnes anketu uzatvárame:

1. Čo pre vás znamenal vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993?
2. Naplnila samostatná slovenská štátnosť vaše očakávania a čo jej želáte do ďalších rokov?
3. Ako vnímate zástoj Literárneho týždenníka v národnoemancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov od jeho vzniku v roku 1988 do vzniku samostatnej SR i pri upevňovaní jej štátnosti až do súčasných dní?

MARTIN VLADIK
básnik, Poprad

1. Vznik samostatnej Slovenskej repub­liky v roku 1993
znamenal pre mňa zavŕšenie národnoemancipačného úsilia našich predkov na vytvorenie vlastného štátu. Odvtedy Slovensko a Slováci nie sú čeko. V bývalom ČSSR sa o Slovensku a Slovákoch nevedelo, boli iba príveskom spoločného štátu.

2. Moje očakávania boli iné. Nečakal som, že sa totálne sprivatizuje majetok, ktorý nahromadili naši predkovia, a skončí v rukách niekoľkých oligarchických jednotlivcov a západných štátov. Nečakal som negatívne kroky a politické rozhodnutia niektorých politikov v neprospech občanov. Nečakal som odlev našich mladých ľudí do západných štátov za prácou, kde sú niekoľkonásobné vyššie platy ako u nás. Nečakal som marazmus poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva a podobne. V súčasnosti sa mi nepáčia vízie predsedu SPD Martina Schulza o federatívnej Európskej únii, čo bude znamenať odovzdávanie ďalších kompetencií Bruselu, ktorého úradníci odčerpávajú milióny a milióny eur. Do ďalšieho roku Slovenskej republike želám prosperitu, ekonomický rozvoj, rozvoj poľnohospodárstva, zdravé zdravotníctvo, školstvo, spokojnosť občanov a aby naši mladí ľudia sa zo západu vrátili na Slovensko a pomáhali rozvoju Slovenska.

3. Literárny týždenník splnil svoju úlohu v národnoemancipačných zápasoch Slovenska. Plní svoju úlohu i dnes. LT je pravdivý a objektívny oproti nepravdivým a zavádzajúcim mienko­tvorným médiám na Slovensku. Nemusím ich menovať, pretože každý si o tom vie urobiť názor.

JOZEF ŠOVČÍK
Bratislava

1. Vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 som vnímal ako emancipačné zavŕšenie obrovskej snahy mnohých našich generácií národovcov, vzdelancov, kultúrnych pracovníkov, ale i jednoduchých občanov tejto krajiny. Dosiahnutie tohto úsilia bolo len za veľkých obetí, odriekania a nepochopenia mocných, čo nakoniec vyvrcholilo uznaním Slovákov ako národa, ktorý v Európe žije už stáročia. Je smutné, že táto udalosť nenapĺňa vážnosťou a hrdosťou aj tú časť spoluobčanov, ktorí sú vlažní k národným potrebám a kultúrnemu spolunažívaniu.

2. Uznaním slovenskej štátnosti sa naplnili aj moje túžby, ktoré s trpezlivosťou prenášam aj do svojho najbližšieho okolia. Očakávam, že pocity národnej hrdosti a oddanosti slovenskej pospolitosti sa postupne prenesú do celej spoločnosti aj napriek tomu, že v niektorých skupinách sa hrdosť nepestuje, ba skôr bagatelizuje ako historicky prekonaná vec už vo vlastnom štáte. Rozvíjaním a pestovaním našich kultúrnych, rodinných a spoločenských tradícií nám národne pomohlo prežiť aj napriek nežičlivému obdobiu. Preto som presvedčený, že aj pričinením Literárneho týždenníka, neúnavným apelom na verejnosť, sa tieto atribúty národa budú posilňovať v prospech celého nášho spoločenstva.

3. Literárny týždenník osobne vnímam ako významný zdroj informácií z oblasti národnej literatúry, kultúrnych a spoločenských udalostí, dôležitých pre Slovákov. Pestrosť, vecnosť a hĺbavosť uverejňovaných článkov sú orientované na národné cítenie, čo ma posilňuje vo viere, že toto úsilie nakoniec posunie slovenskú spoločnosť do nového obdobia, v ktorom sa budeme rozvíjať kultúrnejšie a v národnom duchu. Toto moje presvedčenie vychádza z poznania, že som dlhé roky pravidelným odberateľom Literárneho týždenníka. Štruktúra týždenníka je zaujímavá, aktuálna a čitateľský príťažlivá. Týždenník je citlivý a objektívny k našim neduhom, ale aj úspechom. Je propagáciou vzácnych kultúrnych osobností, ktoré sa na procese vývoja slovenského národa pozitívne podieľajú. Do ďalšieho obdobia želám LT veľa invencie, širokú spoluprácu s aktívnymi kultúrnymi osobnosťami a spolupracovníkmi. Celému kolektívu tvorcov týždenníka prajem aj vďačných a úprimných čitateľov. Teším sa na každé nové vydanie LT, ktorý je zdrojom nielen nových informácií, ale aj optimizmu do ďalšieho žitia.

JÁN MARCINKO
autor literatúry faktu, Košice

1. Pre mňa znamenal veľkú radosť, ale aj vďačnosť všetkým generáciám, čo sa svojím konaním zaslúžili či nejakým spôsobom prispeli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Stáročný boj Slovákov na sebaurčenie bol úspešný len vďaka tomu, že slovenská politická garnitúra dosiahla, aby sa stal predmetom medzinárodného záujmu. Vznik štátu je zložitý akt, pri ktorom okrem dosiahnutej zrelosti národa je potrebný súhlas veľmocí a susedných štátov. Dosiahli sme métu, vlastný štát, ktorý nás Slovákov chráni i bráni a reprezentuje navonok voči zahraničiu. Vznik Slovenskej republiky v roku 1993 znamenal v prvom rade schopnosť Slovákov prevziať správu štátu do vlastných rúk. Slováci vyšli z tieňa a zaradili sa medzi ostatné vyspelé národy sveta. Zavŕšil sa tým aj proces kreovania formy modernej demokratickej štátnosti.

2. Samostatná slovenská štátnosť naplnila moje očakávania, a nielen moje. Bez slovenskej demokratickej štátnosti by nebolo možné rozvíjať potrebným tempom celú spoločnosť. Teraz sa nemôžeme spoliehať (ani vyhovárať) na cudzie sily, ale musíme uplatniť vlastnú múdrosť a napnúť vlastné svaly. Životaschopnosť slovenského národa sa prejavila v správe vecí verejných nielen vo vnútri vlastného štátu, ale aj na medzinárodnej úrovni. Slovenská republika v druhom polroku 2016 úspešne viedla predsedníctvo Rady EÚ a v súčasnosti jej minister zahraničia bol zvolený za predsedu Valného zhromaždenia OSN.

3. Literárny týždenník vykonal neoceniteľné služby v národnoemancipačných zápasoch i v podpore štátoprávnych úsilí Slovákov od svojho vzniku v roku 1988 a tejto služby sa nevzdal, lebo ju vykonáva veľmi zdarne a prospešne aj v súčasnosti. Redakcia LT vhodným spôsobom nastoľuje otázky a hľadajú sa aj odpovede na riešenie problémov našej spoločnosti. Dôkazom toho je skutočnosť, že LT sa stal veľmi potrebným a nezastupiteľným periodikom pre širokú čitateľskú verejnosť.

MILAN STANO
výtvarník, Bratislava

1. Pre mňa znamenalo samostatné Slovensko veľmi veľa. Pred štyridsiatimi rokmi som mal problém vždy vysvetľovať v zahraničí, kde som bol maľovať, že nie som Čech, lež Slovák. Slovensko je krásne, na malom kúsku zeme je zhromaždených toľko krás ako nikde na svete. Obdobie, v ktorom vznikala SR, bolo priaznivé: zo strednej Európy odišli Rusi, a Američania ešte neprišli. A tí, čo chceli štátnu zmluvu a stoličku v EÚ, nech sa pozrú na Kataláncov, čo ich stojí úsilia a námahy založiť si vlastný štát. Nikto z EÚ im nepomôže, skôr naopak. Veril som, že budeme úspešní, lebo som videl, že Slováci sa všade vo svete presadili. Veď si len zoberte, čo sa za sto rokov urobilo. Z utláčaného národa sa stal svojbytný národ, ktorý má svoj rešpektovaný štát.

2. Bohužiaľ, všetky moje očakávania sa doteraz nenaplnili. Chcel som nezávislý štát aj preto, aby sa v ňom rozvíjali kultúra a umenie. Vďaka bulvarizácii je kultúra na okraji a trvalé hodnoty umenia v konzumnej a spotrebnej spoločnosti sa ustavične spochybňujú. Je to síce naša republika, ale nám tu patrí veľmi málo. Skoro všetok priemysel ovládajú cudzie nadnárodné spoločnosti. Pôda sa predáva cudzím neslovenským firmám. Obchodné reťazce predávajú iba zlomok slovenských výrobkov, ľudia si nevážia naše potraviny. Pritom si ani neuvedomujeme, akých ľudí volíme do politiky. Ako karikaturista a satirik mám nepreberné množstvo námetov do svojho Kocúrkova. To by si Chalupka zgustol. Vidím tu naše slovenské chyby: korupciu, nevzdelanosť, nežičlivosť, malosť, predajnosť politikov, ale aj novinárov i umelcov rozličného druhu.

3. Literárny týždenník som registroval od samého začiatku, pravidelne som ho čítal a sledoval debaty o slovenskej ústave, znaku, o našej histórii. Písali doň články moji priatelia Ľuboš Jurík, Anton Hykisch, Anton Hrnko a iní. Sám som v ňom uverejňoval svoje karikatúry. LT bol pri všetkých zlomových udalostiach Slovenska. Držím palce redakcii, tvorcom LT, lebo je to jeden z mála časopisov, ktoré sa venujú našej kultúre, umeniu a národnej problematike.

ALEXEJ MIKULÁŠEK
Česká republika, člen vedenia Únie českých spisovateľov

1. Rok 1992 a 1993, rozpad federácie, som vnímal ako súčasť deformácií spojených s novembrovými udalosťami prejavujúcimi sa okrem iného divou privatizáciou, rozpredajom národného majetku za smiešne ceny, čistkami na všetkých úrovniach, prezliekaním kabátov, zmenou hodnotových kritérií. Rozdelenie federácie bez referenda do týchto defektných javov, vydávaných i dnes za daň zo slobody a demokracie, takisto patrilo. Aj napriek tomu by som nehodnotil vznik samostatných republík (českej i slovenskej) jednoznačne negatívne už aj z tých dôvodov, že prebehlo pokojnou a mierovou cestou bez väčších excesov. A po rokoch relatívneho ochladenia vzťahov sme znovu nadviazali na mnohé pozitíva spolužitia oboch národov v jednom štáte, a rád konštatujem: vysoko nadštandardné vzťahy. Vznik samostatného Slovenska pre mňa znamenal predovšetkým vznik (tzv. „samostatnej“?) Českej republiky domnelou obnovou českej štátnosti, po ktorej som netúžil, pretože som sa stotožnil s československou štátnosťou. Dodnes sa v zahraničí prezentujem ako Čechoslovák. Prirodzene, nastal divergentný vývoj oboch krajín i kultúr, no v srdci Európy sme si stále blízki – jazykom, skúsenosťami, čiastočne i mentalitou, hoci Česi nie náhodou majú prezývku švédi. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že postavenie spisovateľa na Slovensku je predsa len prestížnejšie ako v Čechách či na Morave, kde sa táto profesia javí len ako súkromná aktivita uspokojujúca súkromné potreby autora napríklad v podobe kuchárskych kníh a návodov na montáž. Čiastočne si za to môže literatúra sama, ale to je téma na inú anketu.

2. Slovenská republika vstúpila do EÚ i do NATO a stala sa tak do istej miery – podobne ako Česká republika – vazalskou krajinou. Nič na tom nemení skutočnosť, že do roku 1989 sme boli súčasťou sovietskeho impéria s takisto obmedzenou suverenitou. Výhodou Českej republiky sa stal fakt, že sa javí ako relatívne bezpečný finančný a investičný prístav, do ktorého prúdia ruské, čínske, prirodzene i nemecké, kórejské a ďalšie investície. Aj za Rakúska sme boli relatívne vyspelou krajinou. Rozvoj Slovenska, v porovnaní s nedávnou minulosťou (napríklad deväťdesiatymi rokmi), je viac ako zreteľný. Páči sa mi u vás existencia celého radu literárnych a literatúre blízkych časopisov i to, že niektoré si môžu dovoliť u nás neznámy prepych – vyplácanie honorárov. Zdá sa mi, že degradácia práce spisovateľa na živnostníka a súkromného uspokojovateľa akýchsi súkromných potrieb publikovať ešte nedosiahla na svoje dno. Zatiaľ…

3. Literárny týždenník je periodikum s dlhou tradíciou a s vysokým renomé: sám ho pravidelne sledujem zhruba dvadsať rokov. Výtlačky, ktoré dostáva Únia českých spisovateľov, dáme vždy zviazať podľa jednotlivých ročníkov, takže je možné zoznámiť sa s jednotlivými číslami v našej únijnej knižnici. Úloha LT v podpore štátotvorného úsilia bola a zostáva neklamná, veď kultúra je chrbtovou kosťou národa v akomkoľvek zmysle tohto slova. Súčasne by som však zdôraznil jednotu zápasu o národnú svojbytnosť s hodnotami umeleckými, estetickými a s rešpektom ku kultúram iných národov.

MARGITA KÁNIKOVÁ
spisovateľka, Trnava

1. Naplnenie túžob mnohých Slovákov, ktorí za samostatnosť boli ochotní obetovať nielen slobodu, ale aj krv. Tí, čo boli nútení emigrovať do zahraničia, boli znechutení vyjadrovaním niektorých „Slovákov“, ktorí boli z tohto vzniku nešťastní. Jeden z nich mi napísal: „Uvidíš, keď začne Slovenská republika prosperovať, a ona bude prosperovať, tí istí sa budú biť v prsia, ako bojovali za samostatnosť Slovenska.“ Jeho slová sa naplnili. Stále počúvame, že Slovenská republika nevznikla na základe referenda. A či prvá Česko-slovenská republika vznikla na základe referenda? Mnohí Slováci sa skutočnosť, že žijú v novej republike, dozvedeli so značným oneskorením. Načo bolo platné referendum na Kryme a v Katalánsku? V Kosove referendum nikto nežiadal! Mnohí Slováci sa ešte vždy boja vysloviť svoj názor zo strachu o zamestnanie. Chýba nám viac sebavedomia.

2. Áno. I keď sme mali oproti Čechom veľmi nevýhodnú štartovaciu čiaru, postupne sa im vyrovnávame vo všetkých parametroch, a čo je potešujúce, v mnohých sme ich aj predbehli. Dokazujeme, že aj menšie štáty sa môžu úspešne vyvíjať. Vzorom by nám mohlo byť Nórsko. Želám Slovenskej republike, aby pokračovala v nastúpenom trende a znásobila úspechy na poli hospodárstva, zahraničnej politiky, kultúrneho a športového diania.

3. S radosťou som v roku 1988 privítala vychádzanie Literárneho týždenníka a uverejňovanie aj veľmi odvážnych článkov. Ich redaktori sa zúčastňovali na rôznych besedách po celom Slovensku. V trnavskom Dome kultúry ROH si za svoje otvorené názory vyslúžili potlesk. Účastníkmi boli aj príslušníci ŠtB, ktorí však nepodali čakané hlásenie, lebo aj vedenie cítilo, že sa blíži ich koniec. Aj dnes LT uverejňuje články, ktoré nie sú pochuti niektorým „demokratom“. Dúfam, že v nastúpenej línii vydržia.

STANISLAV BAJANÍK
kultúrny a národný pracovník

1. Obnovená slovenská štátnosť by u každého vzdelaného a zorientovaného občana nášho štátu mohla vyvolať pocit zadosťučinenia aj prostredníctvom tých, ktorí sa v jej mene obetovali pred nami doma i v zahraničí. Leví podiel na jej obnove, resp. uskutočnení majú bývalí politickí väzni, trpitelia za národ a vlasť, Slováci vyhnaní po roku 1945, najmä po roku 1948 režimom z domu. Vyše desiatky slovenských, európskych, zámorských emigrantských slovenských subjektov (Slovenská liga v Amerike, Zahraničná Matica slovenská, Slovenská kanadská liga, Slovenský oslobodzovací výbor, Slovenský akčný výbor, Slovenský kongres slovenských demokratických exulantov, Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, Slovenský ústav v Clevelande, Svetový kongres Slovákov, slovenské misie v Európe i v zámorí a i.), stovky väznených, ba i desiatky skrivodlivo popravených, prenasledované, najmä kresťanské cirkevné denominácie, osobnosti, obety vulgárneho režimu, obete tzv. normalizácie, mnohí naši učitelia, profesori, kňazi, naši rodičia i starí rodičia, vylúčené deti zo štúdií, z kariéry komunizmom, inteligencia, umelci, národovci odsúdení na kopáčske a lopatové, pre nich ponižujúce práce, aby mohli uživiť rodiny. Novinári, publicisti vyradení pre názor z redakcií, všetci, ktorí nastavili krk, osudy rodín, životy, kariéru, aby nepodporili spoluúčasť na politicko-národnej genocíde po roku 1948, a mnohí iní, to boli aj pre mňa národné, duchovné stopy pamäti a výzvy, aby sme sa pokúsili ako naša generácia im živým i neživým vrátiť stratený ideál… Tí, ktorí sa, žiaľ, ocitli zoči-voči šibenici, nech ich Boh oslávi, by nám toho dnes vedeli mnoho pripomenúť. Mobilizácia národa, pamätlivci, Slovenská autonómia, Slovenský štát, okupácia, Sviečková manifestácia, Bratislava nahlas a národný pohyb v roku 1989, pravda, vtedy nie za slovenskú štátnosť, ale slovenské národné a duchovné práva, spojením síl, viribus unitis bez ohľadu na stav, vzdelanie, verili: Salus populi (rei pulolicae) suprema lex esto. Cicero. Bol to dejinný výkon aj Matice slovenskej a jej partnerov zo všetkých proštátne orientovaných národných subjektov. Tí, čo vtedy nepokojne sledovali bratislavské proštátne aktivity na Námestí SNP, sliediac od rohu dnešného Poľského kultúrneho strediska, z okien priľahlých úradov, dokonca, ako viem, z veže Kostola Milosrdných bratov, dnes nám „radia“ a nás „vyraďujú“… Nuž, tempora mutantur et nos mutamus in illis… – Časy sa menia a my sa meníme v nich… Dejiny nezabúdajú.

2. Všetko sa nedá očakávať podľa nášho súkromného želania a ideálu. Máme štátnosť, relatívnu slobodu a demokraciu. Aj zakladateľ gréckej demokracie Peisistratos ostal zavše v pochybnostiach, či sa vyvíja jeho dielo podľa predstáv. Navrhujem zvažovať novú mobilizáciu slovenskej inteligencie a národne orientovaných subjektov do „vlasteneckého fóra“ – I. sektor, v čom majú Literárny týždenník a Slovenské národné noviny dôležitú mobilizačnú úlohu.

3. Otvorená, hoci nie na plné dvere, publicistická platforma LT od roku 1988 nebývalo (po KŽ) osviežovala slovenský priestor. To nemá byť floskula, ale okrem slovenských zahraničných tlačovín (Európa, USA, Kanada) nemala konkurenciu, jedine ak v nejakých samizdatoch, ktoré zavše medzi nami kolovali. Vedno s nimi aj Bratislava nahlas a niektoré duchovné periodiká. Literárny týždenník si svoje odtrpel a vytrpel, ako vieme, trpí aj teraz. Keď sa svojho času S. H. Vajanský sťažoval priateľovi A. Heydukovi, že slovenská, ba ani veriaca inteligencia mu nechce priveľmi pomáhať v podpore Slovenských pohľadov, básnik mu odpovedal: „Službe vlasti sa neplatí, preto sú tí druhí bohatí!“ Sapienti sat.