Veľká noc – to sú sviatky nového zrodu aj v ťažkých dňoch dneška, redakcia online LT všetkým praje ich pokojné a zdravé prežitie

961

Veľká noc. Sviatky kresťanskej tradície i zmesi obradnosti, ktoré sú však predovšetkým vnímané azda najviac ako nositeľ radostného odkazu. „Láska Zeleného štvrtka, viera Veľkého piatka, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele, nech vás posilní a naplní pokojom a dôverou.“ Aj tieto slová predkov charakterizujú štyri dni veľkonočného obdobia a ich duchovný odkaz.                                                  

Tíchnu zvony a štrngajú mince

Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Má však ustálený deň na oslavu – nedeľu, pretože Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v Egypte. Faraón nechcel prepustiť izraelských otrokov a Boh potrestal krajinu a jej obyvateľov desiatimi ranami. Až po poslednej faraón zotročený ľud prepustil a Boh previedol ľud na čele s Mojžišom cez Červené more. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: „pésach – prechod“ a spomienku na tento deň nazvali Veľkou nocou. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva – ako prechod z hriechu do života v Božej milosti. Oslavy Veľkej noci sa časovo prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov. Veľkonočný týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Vstupujeme doň pomyselnou bránou Kvetnej nedele, dňom vstupu Ježiša do Jeruzalema, kde mu zástupy hádzali pod nohy palmové ratolesti. Pomenovanie Kvetná nedeľa zrejme preto, že u nás hostí vítame kvetmi. Zelený štvrtok získal pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde Ježiša zatkli. Pre kresťanov sa Zeleným štvrtkom začína trojdnie, ktoré v nedeľu vrcholí sviatkom Vzkriesenia. V chrámoch si pripomenú poslednú večeru Ježiša s učeníkmi, ktorá dala základ i Večeri Pánovej – spovedi. Počas podvečerných bohoslužieb na Zelený štvrtok znejú zvony naposledy („odletia do Ríma“), aby sa opäť ozvali na Bielu sobotu. Pri poslednom zvonení v tento deň mnohí štrngocú vo vrecku mincami, aby im nikdy nechýbali…

Vajičko a kraslica, to je symbol zrodu aj odraz tvorivosti

Množstvo cirkevných aj ľudových zvykov

Už na Zelený štvrtok venovali ľudia pozornosť jedálnemu lístku, na ktorom bývali najčastejšie špenát, hrach a žihľava – zelené. Ďalšia očista sa týka tela – ľudia sa umyli v potočnej alebo studničnej vode. Veľký piatok si veriaci v chrámoch pašiami pripomínajú ukrižovanie. Čas ticha, rozjímania, pokánia, prísneho pôstu, ale aj pripomínania Kristovho utrpenia pašiovými predstaveniami i procesiami. Evanjelici tento deň považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. V rímskokatolíckych chrámoch sa neslúži omša, je najtichší a najdôstojnejší v celom cirkevnom roku. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie. Na Bielu sobotu bol Ježiš pochovaný do hrobu, v podvečerných hodinách však prichádzajú radostné posolstvá! Vracajú sa zvony otvárajúce vigílie – bdenie, počas ktorého veriaci ostávajú v chrámoch nezriedka až do nedeľnej slávnosti Vzkriesenia. Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania a kresťania sa ubezpečujú, že „Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa!“ Už ráno mieria ich kroky do kostolov s košíkmi jedla na posvätenie, nasledujú raňajky, počas ktorých už jedia aj v pôste vynechávané jedlá. Ježišovo vzkriesenie dáva nádej na večný život každému, kto v neho uverí. V pondelok oslavy neobchádzajú ani domácnosti. Nastal čas očisty a „ozdravnej kúry“, začína sa oblievačka. Kedysi iba na západnom a dnes už na celom Slovensku aj šibačky korbáčmi. Údajne podľa farby vyšibaných dámskych častí tela je v názve aj pondelková červeň. Do pomerne prísnych tradícií sa najzreteľnejšie premietajú pradávne obyčaje ešte z pohanských čias. Studená voda a šibanie korbáčmi z jarných halúzok malo ženám zabezpečiť celoročnú sviežosť a zdravie. No a mládenci, kúpači, tiež neostali s prázdnymi rukami. Výslužkou im boli tradičné, na mnohé spôsoby zdobené kraslice.

Foto: archív a pixabay.com

Takto sa oblievalo v minulosti…

 

 

… takto sa s pripomenutím si tradície oblieva dnes