Vianoce ako sviatky prechodu…

632

Zuzana Beňušková (1960) je známa etnologička. Tento odbor vyštudovala na Univerzite Komenského v Bratislave a v súčasnosti pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. V rámci svojej profesie sa zaoberá problematikou rituálov, religiozity, etnických menšín a urbánnej etnológie. Od roku 1996 prednáša na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Autorsky sa podpísala pod  viac ako sto odborných textov, taktiež pod úspešný projekt Tradičná kultúra regiónov Slovenska (VEDA 1998, 2005, DAJAMA 2010 pod názvom Ľudová kultúra). Z jej publikácií spomeňme aspoň niektoré: Religiozita a medzikonfesionálne vzťahy v lokálnom spoločenstve (ÚEt SAV 2004); Tekovské Lužany: kultúrna a sociálna diverzita vidieckej komunity (UKF, Nitra 2011); Prečo sú Vianoce tradičné a nové? (ÚEt SAV 2014); Občianske obrady na Slovensku (ÚEt SAV 2017) a Už sa chystá svadba istá. Svadobné obyčaje slovom a obrazom (ÚESA SAV 2020). V nasledujúcom rozhovore s našim spolupracovníkom Pavlom Kallom priblíži niektoré aspekty vianočných zvykov v minulosti a dnes.

Vianoce sú pre kresťanov časom oslavy narodenia Pána. Vo všeobecnosti je to však sviatok, keď sa schádza celá rodina, bez ohľadu na „zameranie“. Môžeme skonštatovať, že aj v 21. storočí mnohí z nás dodržiavame v našich domácnostiach viacero zvykov a obyčají, spojených práve s týmto obdobím. Samotné Vianoce však musíme vnímať v širšom kontexte.

Nie všetci, ktorí oslavujú Vianoce, ich prežívajú cez biblický príbeh narodenia Pána. Vianoce sú síce kresťanským sviatkom, ale navrstvili sa na oslavu zimného slnovratu, rozšírenú v Európe už v predkresťanskom období. Takže symbolika Vianoc ako sviatkov prechodu v zmysle, že niečo sa uzatvára a niečo sa začína, je v pozadí všetkých úkonov, ktoré sa s Vianocami zachovali. Keďže sú v súčasnosti aj významným rodinným sviatkom, pripomenula by som význam spoločného posedenia pri slávnostnom stole so spomienkami na prežívanie Vianoc najstarších prítomných členov, aj na tých, ktorí už medzi nami nie sú. K atmosfére Vianoc patria aj rozžiarené očká najmenších, ktorí sa cez výzdobu aj darčeky učia vnímať toto výnimočné obdobie, kontinuitu života. A vôbec nezávisí od hodnoty darov, dôležitejší je pocit pohody.

Zvyky, nielen tie vianočné, sa v minulosti líšili nielen medzi krajmi, ale môžeme vnímať určité rozdiely aj v rámci jednotlivých miest či obcí. Môžete nám o tom prezradiť viac?

Vianočné zvyky sa dajú rozdeliť na komunitné, teda tie, ktoré sa dejú vo verejnom priestore, a intímne rodinné, ktoré sú variabilné a vieme o nich podstatne menej, pretože sa ťažšie skúmajú. Tým, že sobáše sa uzatvárajú často medzi partnermi z rôznych lokalít,  aj rôzneho náboženského vyznania či vzťahu k viere, vzniká veľa variantov, ako si Vianoce ozvláštniť zvykmi. Obvykle v ich akcentovaní bývajú dominantnejšie ženy, ktoré varia, pečú, ale réžie pri vianočnom stole sa pre zmenu ujíma muž. Tento model deľby práce vyznieva dosť patriarchálne, ale zatiaľ nemáme potvrdené, že by to tak prevažne nebolo. Najmä na katolíckych dedinách tvorí spoločný rámec prežívania Štedrého večera polnočná omša. Stretnutia obyvateľov, pri ktorých si vinšujú, bývajú niekde spojené aj s nenáročným programom –  rôznymi tradičnými prejavmi, napríklad plieskaním bičov, spevmi, ako je to napríklad v Liptovskej Tepličke.

Obdobie pred Vianocami bolo v minulosti priam „prešpikované“ rôznymi tradíciami vychádzajúcimi z ľudovej kultúry. Poznáme zvyky na Katarínu, Ondreja, Luciu, a niektoré sa ešte praktizujú, ako, povedzme, liatie olova, či varenie halušiek s menami nápadníkov. Aj počas Vianoc by sme našli viacero pozoruhodností v tejto oblasti zvykoslovia. Na ktoré možno už málo praktizované zvyky by ste upriamili pozornosť a vysvetlili aj ich význam?

Obdobie od dvoch dní sviatkov vianočných je takisto súčasťou vianočného obdobia ako spomenuté dni adventu, ktorý nastáva v dňoch po Kataríne. Kým Prvý sviatok vianočný sa odohráva v úzkom rodinnom kruhu, na druhý deň sa už ľudia začínajú navštevovať, spolčovať. Organizujú sa štefanské zábavy, živé betlehemy, jasličkové pobožnosti a v súčasnosti je medzisviatočné obdobie vyplnené aj rôznymi športovými súťažami a kolektívnymi turistickými akciami. Zabudnuté je, že kedysi chodili chlapci šibať deti aj ženy, aby boli zdravé. Išlo o úkony podobné ako na Veľkú noc, avšak s celkom iným významom. Takzvané Mláďatká, alebo Neviniatka boli do vianočných dní cirkvou zakomponované ako spomienka na krutého Herodesa, ktorý nechal podľa evanjelia zabiť všetkých betlehemských chlapcov vo veku malého Ježiša. Okrem Biblie však o takomto čine neexistujú žiadne historické pramene. V prvej polovici 20. storočia sa zvyk „šibania na Mláďatká“ na Slovensku ešte praktizoval.

Hranie jasličkových ľudových scénok, známe aj pod pomenovaním – jasličkovanie či jasličkári, ešte pretrváva najmä na východe Slovenska. Ide o ľudové podanie správy o narodení Spasiteľa. Kde možno hľadať korene tohto typického vianočného zvyku?

Ide o vplyv stredovekého náboženského divadla, ktoré vzniklo z nábožensko-didaktických pohnútok. Cieľom bolo priblížiť ľuďom biblické príbehy. Pôvodne sa konali v chrámoch; rozvoj nastal, keď tento priestor opustili a začali naberať prvky obradových tradícií z predkresťanských čias. Inšpiráciou bol údajne aj vplyv stredovekých igricov, ktorí ukázali, že do divadla treba vsúvať aj komediálne prvky.

Keď hovoríme o jasličkároch, nedá mi nespomenúť aj koledovanie troch kráľov v domoch. Ako je to s históriou tohto nemenej zaujímavého vianočného zvyku?

Koledovanie na sviatok Troch kráľov bolo jedinou príležitosťou, keď sa ho zúčastňovali aj kňazi. Súviselo s prvými dňami nového obdobia. Okolo Troch kráľov sa predvádzali ľudové hry najmä s témou príchodu Troch kráľov, alebo to bolo tzv. chodenie s hviezdou. V Spišskej Magure bola známa aj hra o kráľovi Herodesovi, ktorý už bol spomenutý vyššie. Hlavným námetom ľudových vianočných hier bolo narodenie Ježiša Krista. Dnes na tieto zvyky nadväzuje kresťanská Dobrá novina, keď chodia deti koledovať s charitatívnymi zámermi.

Zastavme sa aj pri štedrovečernom stolovaní. Tu sa aj v súčasnosti dodržiavajú niektoré obyčaje. Prekrojené jabĺčko ako symbol zdravia; sviečka, ktorej nahýnanie plameňa malo naznačovať, kto v nasledujúci rok zomrie; reťaz okolo stola ako symbol jednoty rodiny… Zaiste nám budete vedieť priblížiť aj iné, možno menej známe zvyky spojené so štedrou večerou, ktoré majú oveľa hlbší význam.

Vianočné obdobie bolo spojené s predpovedaním budúcnosti a rôzne úkony dosiaľ pretrvávajú, aj keď už v zábavnej forme. Napríklad vloženie šupiny z kapra pod tanier, aby bolo dosť peňazí; robenie medových krížikov na čelo s prianím od hlavy rodiny; zákaz podávania hydiny, aby sa bohatstvo nerozletelo. To sú práve tie prvky, ktoré k ozvláštneniu sviatočného stola prinášajú členovia rodiny z rôznych kútov Slovenska.

No a aký obraz zvyknú mať sviatky vo vašej rodine?

Keďže nie som veriaca, nevnímam Vianoce cez kresťanský rozmer, ale cez ľudské vzťahy a väzby s prírodou. Asi najviac sa sústredím na koordináciu prípravy vianočných pokrmov s mojimi blízkymi, aby bolo na stole všetko, čo má byť a aby neboli neekologické prebytky. To posledné platí aj o darčekoch.

Na ktorý vianočný zvyk z detstva si rada spomínate aj po rokoch?

Vianoce z detstva sa mi spájajú so zvončekom, keď Dedo Mráz, ktorého sme si podľa  socialistických tradícií v rodine „domestifikovali“, priniesol darčeky; tiež s vôňou a praskaním prskaviek a sviečok. Žiaľ, potom prišli koberce z umelých hmôt a túto parádu nahradili elektrické svetielka a Dedo Mráz tiež skončil v prepadlisku dejín, lebo komerčný Santa Klaus tejto rozprávkovo-prírodnej bytosti nezodpovedá. Tak sme sa s rozpakmi vrátili k Ježiškovi, aby sme to najmenším v rodine nekomplikovali.

Na záver nášho rozhovoru poprosím o jeden typický vianočný vinš, lebo vinše sú osobitnou kapitolou v histórii našich predkov.

Som Bratislavčanka, takže sa nebudem štylizovať do nárečia, skôr využijem časti vinšov použitých na folklórnych pódiách: Nech Vám šťastie vždy tak rastie ako jedle na horách, nech Vám zdravie vždy tak kvitne ako kvety v záhradách,  škodlivé by zhaslo, v pokoj sa menilo, aby ste mali plnú zásteru zlatiek, aby, všetkého dobrého ste mali zadosť a  po celý rok vás sprevádzala radosť.

Medovníky na ilustračnej fotografii vytvorili Katarína Svetková a Monika Váleková