Videnie sveta Milana Stana

380

Milan Stano
MAĽBA
Bratislava: Štúdio humoru a satiry, 2018, 1. vyd., 208 s., ISBN 978-80-85451-61-0 (viaz.)

Poézia obrazov je rovnocenná poézii slov či hudby. Kam slovo nedosiahne, tam ho zastupuje vizuálny vnem, hudobná veta, predstavivosť viac duchovná ako reálna. Maliar nezobrazuje len to, čo je nášmu zraku zrejmé a zjavné, ale aj, a najmä to, čo je za tým, čo je spirituálne, duchovné. Milan Stano už niekoľko desaťročí chodí s maliarskou paletou, stojanom, ceruzkou či hrudkou nielen po Slovensku, ale aj po mnohých blízkych i vzdialených krajinách sveta, aby sprostredkúval svoje videnie prírody, miest, dedín, človeka a aby na mnohých domácich i zahraničných výstavách ponúkal vnímavému divákovi svojráznu interpretáciu pravdy umelca.

Maliar sa nikdy neuspokojil s povrchným pohľadom na svet a ľudí, ale vťahuje diváka do svojich obrazov, akoby ho chcel urobiť súčasťou svojho videnia a životného postoja. Prierez tvorby M. Stana, ktorý prezentuje pôsobivá publikácia Maľba a ktorý je zároveň akýmsi vizuálnym cestopisom po Slovensku a šírom svete, je aj svedectvom o dobe, čo sa pozvoľna stáva minulosťou. Maliar M. Stano, rodák z Kálnice na západnom Slovensku, má korene hlboko zapustené v rodnej zemi. Bez toho, aby predstieral svoj vzťah k Slovensku, žije ním, Slovensko je bazálnou podstatou jeho osobnosti. Chodí po Slovensku a po svete ako očarený smädný pútnik na chrbte s maliarskym stojanom, v letných horúčavách, zimných mrazoch, jesennej pľušti, v čase jarných rozkvitnutých lúk aj snehom pokrytých strání a hôr, maľuje prírodu, domce, kostoly, drevenice, mestské uličky, katedrály, hrady, ľudí… V každom obraze zanecháva posolstvo a správu o našej krajine aj o svojom výtvarnom videní, ktoré je plné decentnej farebnosti, jemného svetla a vyvážených tvarov, umne koncipovanej perspektívy; každý jeho obraz je namaľovaný s láskou, pokorou a rešpektom, no pritom s vnútorným sebavedomím, ktoré je výsledkom jeho majstrovstva. A cítiť ešte čosi: akýsi tlmený, no zjavný a všadeprítomný optimizmus, pokojný a prirodzený ako večerný súmrak.

Ťažko vymenovať všetky slovenské mestá, nádherné prírodné scenérie, kopanice, zákutia, mestské veduty a historické pamiatky, ktoré M. Stano namaľoval. Skôr by sa dalo napísať, kde ešte nebol a čo nenamaľoval. Jeho topografia môže slúžiť ako výtvarný cestopis, historický dokument, ako naša krajina vyzerala a ako sme v nej žili. Od výrazných dominánt, mestských častí až po zabudnuté zákutia a prikrčené chalúpky, všetko má neopakovateľnú a nezabudnuteľnú atmosféru, estetický rozmer a trvalú výpovednú hodnotu. Neusiluje sa ohúriť takzvaným experimentom a nič nehovoriacou abstrakciou: prísne vzaté, je realista a jeho odkaz je zreteľne vnímateľný, takpovediac čitateľný. Nespochybniteľne a natrvalo sa slovenské motívy v maliarovej tvorbe stávajú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

M. Stano sa programovo hlási k výtvarnému prejavu svojho učiteľa a časom aj blízkeho priateľa Ernesta Zmetáka. To však neznamená, že by sa stal jeho epigónom. Zmeták bol a je pre neho učiteľom, inšpirujúcim prvkom, no Stano nastúpil vlastnú cestu, vyjadruje sa vlastným štýlom, technikou a videním. Obaja umelci úzko spolupracovali, podnikli spolu veľa ciest po Slovensku aj po zahraničí, obaja sú však jedinečnými zjavmi v slovenskom výtvarnom umení. E. Zmeták do katalógu výstavy vo V-klube ešte v roku 1976 o M. Stanovi napísal, že „jeho húževnatosť a pracovitosť sa neopiera iba na pomoc múz. Je to moderný mladý človek, ktorý hľadá a nachádza motívy svojej krajiny. Netúži byť svetovým, ale tým vrúcnejšie chce dať výpoveď o súčasnosti, nadväzujúc na tradície mladého umenia svojho národa.“ Podobne ako E. Zmeták mnohokrát maľoval vo svojom milovanom Taliansku, M. Stano vytvoril diela vo viacerých európskych krajinách, no aj vo Vietname, Indii, Číne, Nepále, Severnej Kórei, Japonsku a inde. Ani v inom prostredí nezaprel svoj naturel a neomylnou intuíciou si vyberal motívy, ktoré sú všedné i nevšedné zároveň. Je ako básnik za stojanom, vidí inými len tušené, odkrýva akýsi druhý plán veci i ľudí, štruktúra a kompozícia sú zharmonizované, rytmus obrazu sa podobá rondelu. Aj keď hovoríme o publikácii príznačne nazvanej Maľba, teda o plátnach a olejoch, predsa len sa mi žiada pripomenúť, že M. Stano je aj autorom množstva grafík, linorytov, litografií, známym karikaturistom a vydavateľom, že napísal viacero pozoruhodných kníh. Záber jeho tvorby je teda široký a mnohorozmerný, no pritom vytvára ucelené dielo. Tvorba M. Stana je svojím spôsobom fenomén cenný a výnimočný v našej kultúre.


Bibliografický odkaz:

JURÍK, Ľuboš: Videnie sveta Milana Stana (STANO, Milan: Maľba. Bratislava: Štúdio humoru a satiry, 2018, 1. vyd., 208 s., ISBN 978-80-85451-61-0). In: Literárny týždenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, ISSN 0862-5999, EV 3136/09, s. 12. Dostupné z: <: https://literarnytyzdennik.sk/videnie-sveta-milana-stana/>.