Víťazstve života v Kľakovskej doline aj ako výzva pred voľbami

810

Ako píšeme na inom mieste nášho portálu (a článok vyjde aj v printovej podobe Literárneho týždenníka s dátumom 15. 1. 2020 pod titulkom Vyšla kniha o víťazstve života v Ostrom Grúni), v nedeľu 19. januára 2020 sa budú v Kľakovskej doline na Pohroní konať spomienkové zhromaždenia pripomínajúce tragédiu spred sedemdesiatich piatich rokov, ktorá do histórie vošla ako smutne známa “krvavá nedeľa”. V spomínanom článkom píšem aj toto: “Nedeľa 21. januára 1945 bol deň, znamenajúci krutú smrť pre takmer pätnásť desiatok obyvateľov podhorských obcí Ostrý Grúň a Kľak v okrese Žarnovica. Ako dieťa som mnohému nerozumel, ako starší som viac vedel a lepšie vnímal, no stále nechápem, kde sa v ľuďoch berie toľká zloba?! Stojaca aj pri vraždení členov fašistickej Abwehrgruppy 218 Edelweiss, ktorej súčasťou bol aj slovenský oddiel. Obyvatelia doliny často brávali do rúk rozpadávajúce sa brožúry o onom dni, no pamiatka umučených a pamäť žijúcich si zasluhujú niečo trvanlivejšie. Také sú aj spomienky žijúcich a či len nedávno zosnulých ľudí, pamätníkov, tvoriace podstatnú časť textov knihy Život v Ostrom Grúni zvíťazil (vydala obec Ostrý Grúň, 2020). Ďalšia jej kapitola je dôkazom, že ani umelecká literatúra, resp. literáti ju tvoriaci, neostali bokom. Nedeľa našla viacero podôb, čiastočne dokumentárnych a čiastočne vernejšie a či voľnejšie prerozprávaných reflexií, vždy s dôrazom na odsúdenie činov páchaných na nevinných. Veršami sa téme venovali poetka Štefánia Pártošová (napríklad v básni Kľak – Ostrý Grúň), Mária Haringová (v knihe Spustošená dedina), M. Bielik (napríklad viacerými básňami a v monografii Kľakovská dolina – Od Žarnovice po Vtáčnik). V prozaickom žánri sa tragédia objavila v detektívke Ľuboša Juríka zo série Krimi prípady reportéra AZ (Vlasť je tam, kde nikto nebol ). Typicky pôsobivým spôsobom sa témy zmocnil Peter Jaroš v poviedke Skôr roky, neskôr kroky, z ktorej dostal priestor väčší úryvok.”

Zo širšieho a aktuálneho hľadiska knihu treba chápať ako výzvu pred blížiacimi sa voľbami a pomyselnú stenu pred narastajúcou hrozbou rastu preferencií strany, ktorá neguje hrôzy, ktoré aj na Slovensko priniesol fašizmus.