Výnimočný čas od adventu do Troch kráľov je tu s nami

379

Sviatky pokoja, lásky a hojnosti onedlho opäť zavítajú do našich domovov a prinútia nás na chvíľu akoby zastať. Zastaviť seba i čas. Čaro, vôňa, symboly, koledy… odkaz predkov. Väčšina z nás ho dnes spája s kresťanskou tradíciou a biblickým posolstvom. Naši pohanskí predkovia však v týchto dňoch oslavovali zimný slnovrat. Kresťanstvo na území Slovenska prebralo mnohé pohanské obrady a naplnilo ich novým posolstvom. V našich domovoch aj preto nechýba stromček, sviečka či oblátky.

Na Slovensku sa na slávenie Vianoc a narodenie Ježiša Krista pripravujeme mesiac vopred. Postupne počas štyroch adventných nedieľ zapaľujeme sviečky, ktoré symbolizujú očakávaný príchod jezuliatka. Z pohanských zvyklostí ostalo ozdobovanie príbytkov, ale aj nakupovanie vianočných darčekov. Neodmysliteľnou súčasťou predvianočných zvyklostí je 13. december, sviatok Lucie, ktorý patrí k tzv. Stridžím dňom. Povery hovoria, že v tento deň treba byť opatrný, pretože strigy môžete stretnúť naozaj. K Stridžím dňom patrí aj 30. november a 4. december. Na Ondreja sa veštilo z olova, na svätú Barboru zas vymetalo husacím krídlom z domov zlo. Rodiny postupne upratovali príbytky, vyrábali ozdoby a hľadali vhodný stromček. Keď bolo v chalúpkach málo miesta, zavesili ho na hradu. Voňali oriešky aj jabĺčka, v poryvoch sa chveli slamené ozdôbky. Pod stromčekom nechýbal betlehem narodenia. Štedrý večer  je oddávna sprevádzaný množstvom symbolov. Zapálená sviečka pomáha nájsť cestu, oblátka symbolizuje spoločný pokrm, med, orechy a jabĺčka zabezpečujú zdravie. Cesnak a cibuľa zas ochránia pred každým zlom, šupinky z ryby prinesú do rodiny peniaze (ako sa dočítate ďalej) a šťastie. Dnes sa pod obrus ukladá bankovka, aby nebola núdza o peniaze ani v celom ďalšom roku. Omotávanie nitiek okolo nôh stola malo zabezpečiť, aby sa zlodeji nedostali do domu. Inde stôl omotali mašľou, aby bola rodina súdržná. Na Štedrý deň sa nesmie nič požičiavať z domu, aby neprišla bieda. Stolovanie má tiež špecifiká, napríklad párny počet tanierov a miesto pre pocestného. Po večeri otec rodiny rozkrojil jabĺčko a ak bolo zdravé, rodinu čakal dobrý rok. Každý pri stole dostal kúsok, aby vždy našiel cestu domov. Inde si ľudia všímali symbol, ktorý vznikol prekrojením. Krížik znamenal chorobu, hviezda zdravie. Prialo sa aj láske. Slobodné dievčatá mohli vyjsť počas Štedrej večere von a stretnúť toho pravého. Alebo vytriasali po večeri obrus a čakali sa na štekanie psa. Z ktorej strany zaštekal, z tej prišiel nastávajúci. Po celodennom pôste, ktorý sa skončil východom prvej hviezdy, si sadla rodina k stolu. Na stôl sa dostali všetky plody, ktoré dopestovali. Jedlá, ktoré sa v jednotlivých regiónoch Slovenska podávajú dnes, sa líšia podľa tradícií. Kapustnica, pečená ryba, med, oblátky, zemiakový šalát, koláče, ovocie či opekance… Medovým krížikom ozdobili čelá malých aj veľkých, ba dokonca aj zvierat. V minulosti muselo zostať jedlo aj pre koledníkov a ľudia nezabúdali ani na domáce zvieratá.

Po Štedrej večeri sa rodina usadila k vianočnému stromčeku a najmenší začali deliť darčeky. Tak je to aj dnes, hoci darčeky sú celkom iné… Dnešné Vianoce sú modernejšie, ich posolstvo však stále zostáva. Vianočné sviatky nás zomkýnajú a akoby zastavovali čas. Vianočný pokoj plný nezameniteľnej atmosféry sa nedá ničím nahradiť.

Najväčším sviatkom Vianoc pre kresťanov je 25. december, narodil sa Kristus. Na prvý a druhý vianočný sviatok chodia rodiny vinšovať a navštevujú blízkych. Na Štefana, 26. decembra, chodili v minulosti po dedinách pastieri – betlehemci. Ozývali sa zvončeky a koledy. Najkrajšie sviatky v roku sa chýlia ku koncu Silvestrom a vítaním Nového roka. V minulosti sa s posledným dňom v roku lúčili plieskaním bičov.

Ako na Nový rok, tak po celý rok. Mali by sme teda dávať pozor na to, čomu sa v tento deň venujeme! Posledným sviatkom charakterizujúcim vianočné obdobie a záver zimného novoročného obdobia je 6. január – sviatok Troch kráľov. Počas neho nosia ľudia vodu do kostolov i chrámov a posvätenú ju odnášajú domov. V minulosti sa svätila aj soľ, ktorú gazdovia pridávali dobytku do krmiva. Trojkráľové sväteniny sa používali na ochranu ľudí a zvierat pred zlými silami a chorobami. Do polnoci bolo treba zjesť všetky zvyšky jedál. Ak by sa nimi šetrilo, čakala by domácnosť bieda. No a to predsa nechce nikto.

OZDOBENÝ STROMČEK

Kronika vianočného stromčeka má svoju prvú stránku popísanú nemeckými protestantmi. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza totiž z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, roku 1817 vo Viedni a potom postupne v Paríži, v Londýne a roku 1833 v Ríme. Pôvod takéhoto stromčeka však nie je ani biblický, ani kresťanský. História nás učí, že siaha azda až niekde k rímskym oslavám slnovratu. Na našom území sa tradícia zdobiť vianočný stromček sa najprv udomácnila v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek, na východné Slovensko dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Už sme hovorili o tom, že aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme s istotou. V ľudových obradoch však symbolizovala zeleň zrod nového života a stromy sa tešili veľkej úcte…     Tradíciu však založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu, vidiek obohatil estetickú funkciu stromčeka stotožnením s magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách naň pripevňovali aj vtáčiky zo slamy či cesta…

OD ASSISI PO RAJECKÚ LESNÚ

Patria k Vianociam z pohľadu súčasníka akoby od pradávna. Betlehemy. Ich tradíciu (ba vtedy vlastne jasličiek) zaviedol svätý František z Assisi, ktorý na Vianoce 1223 pripravil v jaskyni blízko talianskeho mesta Greccio jasličky, do ktorých uložili živé dieťa a k nemu postavil Máriu a Jozefa v spoločnosti oslíka… Na území dnešného Slovenska sa začali objavovať od 13. storočia. Neskôr v kostoloch vznikali gotické krídlové oltáre. Baroko prinieslo honosné betlehemy v životnej veľkosti, k Svätej rodine postupne pribúdali Traja králi, anjeli i zvieratá. Jozef  II. koncom 18. storočia zakázal betlehemy umiestňovať v kostoloch, ľudia ich preto začali stavať doma v zjednodušenej podobe. Išlo predovšetkým o drevené vyrezávané betlehemy. Odborníci sa zhodujú na tom, že k najkrajším patria tie na strednom Slovensku, pretože rezbársky majstri bývali zväčša v okolí banských miest. Na severnom a východnom Slovensku dominovali jednoduchšie betlehemy, často prenosné, ktoré plnili svoj cieľ pri vianočných pochôdzkových hrách. Po roku 1989 zaznamenali doslova rozkvet. Aktuálnu líniu betlehemov reprezentujú monumentálne diela vystavené na námestiach väčších miest, často ide o trvalo vystavené artefakty v kostoloch s mechanizmami umožňujúcimi pohyb jednotlivých častí.

Z tohto pohľadu je unikátom monumentálne dielo Jozefa Pekaru – pohyblivý Slovenský betlehem trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline. Nájdete ho v strede obce hneď vedľa kostola v Dome Božieho narodenia, ktorého stavebné práce sa realizovali vďaka pomoci obyvateľov celej obce, ale i okolia. Pred 15 rokmi bol práve tu pre verejnosť otvorený tento unikátny betlehem.  Obdivuhodné dielo, ktoré nezobrazuje len Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa v nádhernej a výstižnej „skratke“ z dreva. Myšlienkou majstra Pekaru bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu, čo sa mu aj podarilo.
Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach… Na pozadí sa týči Kriváň, jeden zo symbolov našej krajiny, histórie i ducha národa. Zaujímavé je sledovať reakcie ľudí, ktorí ho navštívia prvý raz, veď doslova každý nájde kus svojho domova, jeho históriu a tradície. Dielo ďalej zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy ľud živil, kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, ale i zabávajú. Jednoducho – žijú. Tak ako celý Slovenský Betlehem, ktorý je učebnicou dejepisu i zemepisu, zrkadlom umu a umenia. Prirodzenou oslavou  optimizmu, všedného i sviatočného dňa Slovákov. Dielo je dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje. Slávnostné otvorenie tohto pozoruhodného diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995. Sprístupnená bola prvá časť – oblasť stredného Slovenska. Oblasť Západoslovenského kraja inštalovali v novembri 1996 a o rok neskôr doplnením Východoslovenského kraja dielo skompletizovali.                  Vráťme sa ešte raz do centra diania. Stredobodom celej kompozície je chudobná maštaľ, kde sú okolo Ježiška v jasličkách postavy Panny Márie, sv. Jozefa a dedinského chlapčeka, ktorý prináša svoju obľúbenú hračku – koníka. Bokom stoja Traja králi. Okolo sú pastieri i zvieratá. Obraz dopĺňajú ďalšie postavy, ktoré prichádzajú v sprievode popri maštaľke a pred jasličkami sa poklonia. Na čele sú sv. Cyril a sv. Metod, pokračujú sviatočne oblečené rodiny zo všetkých oblastí Slovenska a prinášajú dary. Dcéra, matka, otec a dedko, všetci v čičmianskom kroji, prinášajú krčah mlieka. Starček a starenka prichádzajúci z oravských hôr zas pokoj, vrúcnosť a zbožnosť. Postavy od Malaciek, zo známej vinohradníckej oblasti, putne hrozna. Za nimi idú majster a učeň – drotári z Trenčína, chlap a žena s košíkom hríbov zo Ždiaru. Chlapec z Detvy má na rukách jahňa, za ním ide žena v typicky vyšívanom detvianskom kroji a muž s fujarou. Chlap prichádzajúci aj s rodinou z Nitry nesie zas gajdy. Zo Šariša prichádza žena s vlniakom na pleci, v ruke drží košík, v ktorom má hus. Sprievod uzatvára rodina z východného Zemplína…                                       Unikátny Slovenský betlehem je sprístupnený po celý rok, predsa však, nájdite si čas na jeho návštevu práve v nadchádzajúcich dňoch. Umocníte sebe i svojim blízkym prežitie najkrajších sviatkov roka a pochopíte určite aj úlohu betlehemov v nich.

TICHÁ NOC A SLOVENSKÉ KOLEDY

Bezpochyby najznámejšou vianočnou piesňou, pri ktorej tónoch nás v okamihu premkne sviatočný pocit, je určite Tichá noc. Už nie taký známy je fakt, že jej text pochádza z rakúskeho mestečka Lungau. Tu ho v roku 1816 zložil duchovný Joseph Mohr, ktorý o dva roky neskôr pôsobil v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Vianoce, presne 24. decembra 1818, požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval priliehavú melódiu. Tak vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod, pretože tamojší organ mal – zo širšieho pohľadu našťastie! – poruchu. Mohrovi sa skladba tak zapáčila, že ju hneď zaradil do polnočnej omše. Premiéra piesne Stille Nacht – Tichá noc v malej kaplnke oberndorfského kostola mala (podľa dobových dokumentov) okamžite obrovský úspech. Kaplnka dodnes nesie jej meno a text tejto najznámejšej vianočnej piesne preložili postupne do mnohých jazykov sveta, v súčasnosti takmer do 300!  Pripomeňme si jej slovenskú podobu:

Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebeský ticho spí, sní.

Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!

Tichá noc, svätá noc!
Nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam:
bije záchranná hodina nám
v tvojom zrodení, Boh, Syn,
Ježiško, Láska, Boh Syn!

V našich podmienkach slovenské koledy predstavujú vzácny dokument, ktorý je zároveň aj zrkadlom časti kultúrnej histórie nášho územia. Hoci v nich nachádzame aj špecificky slovenské piesne, veľká časť z nich logicky úzko súvisí s vianočnými piesňami susedných národov. Proces sústredenej christianizácie slovenských kolied zapríčinil výrazný ústup starších vývinových vrstiev repertoáru spájajúceho ho s koledami ostatných Slovanov. Vznikajú a rozvíjajú sa pastorálne koledy. V období 19. a 20. storočia ako zvláštny prejav ľudového baroka predstavovali viac ako polovicu koledového fondu… Koledy sú skutočne cenným prameňom poznania spolužitia ľudovej, poloľudovej a umelej piesne. Ukazujú aj vedome budovaný chodníček návratov k slovenskému folklóru, napríklad k ovčiarskym a odzemkovým piesňam…  Toto je jedna z najtradičnejších:                                                                                                          

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
nám Pán narodil sa.

Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa,
na svet nám je poslaný, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.