Vyšli povesti plné tajomných bytostí

423

Vydavateľská skúsenosť nás radostne presviedča, že slovenskí čitatelia radi siahajú na literárne bohatstvo predkov. Skrátka, radi čítame a hľadáme klenoty myšlienok (poučenie aj zábavu) uložené do „truhlice“ národných povestí. Povedané slovami jedného z najpovolanejších, Pavla Dobšinského, dobre robíme. Lebo v opačnom prípade by „… majúc národné pamiatky, výtvory umu a mysle otcov, to by nás ani nectilo, keby sme si túto duchovnú majeť oceniť či neznali či nechceli…. bo tieto povesti sú pôvodným skladom a tak i dôkazom a pokladom vzdelanosti nášho národa.“ Je tiež dôležité, že aj súčasní autori prikladajú ruku k dielu a starajú sa o nové adaptácie pôvodných literárnych zdrojov a zároveň autorsky tvoria nové, čím dopĺňajú daný korpus. Aj kultúrny publicista a spisovateľ Igor Válek sa v časti tvorby cielene venuje subžánru povesti a výsledkom sú knihy vypĺňajúce rastúcu Povesťovú mapu Slovenska v matičnom vydavateľstve. Tentoraz „zalovil“ medzi tajomnými bytosťami, ktorých je v našich povestiach neúrekom, a vložil ich do knihy Slovenské povesti plné tajomných bytostí. Myslíte si, že vieme, koľko máme tajomných príbehov uložených práve do povestí? Hoci sa to snažia zistiť generácie zberateľov (etnografov) aj tvorcov (spisovateľov), presnú odpoveď nepoznáme. No hľadáme ďalej… Trochu to pripomína povesť o hľadačoch zlata pod Kriváňom. Kopali, hrabali, prosili škriatkov aj víly, listovali v čarodejných knihách, varili byliny… Nič nepomáhalo. Napokon sa rozhodli, že spočítajú končiare v Tatrách, aby aspoň niečo medzi ľudí priniesli. To sa im podarilo – vďaka obryni, ktorá im prezradila, že „všetkých deväťstodeväťdesiatdeväť končiarov prešla“. Tak hovorí povesť. Tajomná ako tie o skamenenom mníchoch; sitnianskych rytieroch; bielych paniach i čiernej; ukrivdenej sirote i mŕtvom frajerovi; čertových hádankách; vlkolakovej statočnej dcére a či tajomstvách pltníkov. Alebo o tom, ako sa v Demänovej zbavili draka, ako hrmotal obrov mlyn na Liptove, zmizli boginky a či ako Jana priľahlo na Orave. Nechýbajú Jánošíkove tajomstvá a podzemné poklady…

Čo dodať? Azda iba, že hoci sa zatiaľ nepodarilo nájsť všetky tajomné povesti, určite z tejto knihy „vydolujete“ viac bohatstva ako hľadači zlata pod Kriváňom. Možno sa bude stačiť zohnúť pod vianočný stromček, veď onedlho tam na nás čakajú takpovediac poklady, ktorým práve tajomno veľmi svedčí.