Z pracovne spisovateľky Etela Farkašová

142

Pracovňa spisovateľky a spisovateľa, to je priam magický priestor. Je to miesto, kde sa rodia myšlienky, ktoré zas plodia knihy. No a knihy, ba ešte presnejšie, v tomto prípade, ich čítanie a prežívanie zas ich myšlienok a vnútorného priestoru, to je nevyhnutná “potrava” pre každého tvorcu knižného (a či časopiseckého, novinového…) slova. Uzavretý kruh… V tejto rubrike budeme nazerať takpovediac ponad plece významným slovenským spisovateľkám a spisovateľom. Aby prezradili, čo práve píšu a čo čítajú, čo ich teší. Predovšetkým pri čítaní kníh, ktoré práve “lúskajú”. Aj poetka a prozaička, esejistka a teoretička umenia, jedna z najčítanejších spisovateliek súčasnosti Etela Farkašová. 

Momentálne dokončujem nový rukopis, opäť to bude rozsiahlejšia próza žánrovo vymedzená podobne ako Scenár (Etela Farkašová za túto knihu získala prestížnu cenu Anasoft litera 2018 – pozn. redakcie), v niektorých recenziách označovaný ako román, v iných ako novela. Priznám sa, že na presnom žánrovom určení mi nezáleží, napokon všetky žánre sa vyvíjajú, ako aj kritériá na ich definovanie. A opäť bude hlavnou postavou staršia žena-umelkyňa, ktorá sa po desaťročiach prežitých v Amerike vracia do rodnej Bratislavy. Do mesta svojho detstva prichádza rozčarovaná, zranená viacerými traumatizujúcimi udalosťami, ktoré jej život dal zakúsiť. Prichádza s nádejou, že tu azda opäť nájde aspoň akú-takú vyrovnanosť, možno aj stratenú radosť z tvorby a zo života. Návrat je dobrou príležitosťou na bilancovanie, reflektovanie svojho nemálo komplikovaného príbehu, ale aj na porovnávanie, a napokon aj na kladenie otázok týkajúcich sa budúcich rokov.

Nenápadná obálka vysoko oceňovanej prózy Etely Farkašovej

Kľúčovou ostáva téma identity, sebapoznania, hľadania a utvárania zmyslu svojej existencie, medziľudských vzťahov, ukotvenia v nich. A podobne ako v Scenári, aj tu sa protagonistka bude usilovať pochopiť „logiku“ svojho príbehu, čo z neho bolo nevyhnutné a čo náhodné, čo bolo vopred určené, zároveň pre jej život určujúce, a čo mohla ovplyvniť svojou vôľou, svojimi rozhodnutiami.

Popri tejto próze si pomaly pripravujem materiál na to, čomu by som sa chcela venovať po odovzdaní rukopisu: na eseje, ktorých témami bude napríklad pomalosť, ako zatiaľ len postupne a dosť opatrne novo objavovaná hodnota 21. storočia, ale napríklad aj utópia a zmysel utopických projektov v súčasnom svete. No a čas sa usilujem nachádzať si aj pre občasné recenzovanie kníh, ktoré ma zaujali. Nedávno som prečítala Baconovu Novú Atlantídu, jedno z klasických diel utópie, ktorá sa dá čítať aj ako zaujímavý cestopisný román, na stole mám rozčítanú knihu Jozefa Banáša Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle, som vďačná autorovi za komplexnejšie predstavenie osobnosti, ktorá ešte stále nie je v česko-slovenskom kontexte dostatočne docenená.

No a z čoho sa teším? Aj keď opakovane tvrdím, že literárne súťaže beriem s nadhľadom, ocenenie v rámci Anasoft litery a najnovšie aj udelenie Krištáľového krídla mi spôsobili popri veľkom prekvapení aj radosť, neopomeniem však ani radosť z písania nových textov.

Foto: archív E. F.