Za Sokolom do Galérie Nedbalka

390
Koloman Sokol: Návrat, 1977

„Nejdem za peniazmi, politikou, slávou ani za pohodlným životom. Cieľ môj bol a dosiaľ je čistotou orámovaný život. Či dôjdem? Neviem. Môj život bol uliaty z olova.“ Aj toto povedal Koloman Sokol (1968 – 1993), výtvarník a jedna z najvýraznejších osobností celého doterajšieho slovenského umenia. Ako veľmi výstižnú „definíciu“ svojho nielen osobného života, ale aj umeleckého pôsobenia. Svetobežník, ktorého beh osudu a človečenské riadenia sveta, ktorého bol súčasťou, „posunuli“ až do Mexika, kde prednášal výtvarné umenie na akadémii výtvarných umení (založil odbor grafiky) na pozvanie tamojšieho ministerstva kultúry a školstva. Umelec, ktorý sa napokon presťahoval do USA. Aj tam však za ním prichádzali mnohí odborní záujemcovia o jeho život a prácu zo Slovenska, aby o ňom v starej vlasti vydávali svedectvá. Napríklad aj historik umenia Ivan Jančár. Ten svojho času stál pri zrode dokumentárneho o spomínanom rodákovi z Liptovského Mikuláša, je autorom knihy o ňom a aktuálne aj výstavy v bratislavskej Galérii Nedbalka so zdanlivo lakonickým názvom Koloman Sokol 1968 – 1993.

Koloman Sokol: Smrť Sokrata, 1974-1976

„Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril.“

To už je text s pozvánky z rozsahom neveľkej, no myšlienkovo a významami priam preplnenej výstavy, umožňujúcej pozornému divákovi v mnohom pochopiť Sokolov pohľad na svet a možno aj precítiť jeho charakteristický tvorivý rukopis.

Reliéfna podobizeň umelca na priečelí Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši

Aspoň v krátkosti pripomeňme, že Koloman Sokol sa narodil 12.12. 1902 v Liptovskom Mikuláši. Po neľahkom detstve, kedy ho opustila matka, sa ho ujal strýko. Zoznámil sa s doktorom Mathém, vďaka ktorému začal študovať na súkromnej škole Eugena Króna v Košiciach. Tu sa po prvýkrát stretol s výtvarným umením. Neskôr študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Výtvarné umenie študoval tiež v Prahe, absolvoval študijný pobyt v Paríži. Dostal ponuku z Mexika a napriek tomu, že tam dosiahol veľké úspechy, kvôli zdravotnému stavu manželky Lýdie sa v roku 1941 presťahoval do New Yorku. Vystavoval v Mexiku a Spojených štátoch. Po vojne sa vrátil na Slovensko, ale už v roku 1948 natrvalo odišiel. Stal sa členom Zväzu mexických grafikov a posledné desaťročia prežil v Arizone. Na sklonku života daroval 48 svojich obrazov rodnému Slovensku, ktoré sa neskôr stali základom Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 12.1.2003. Napriek nemalým úspechom zostal až do konca života skromným človekom, hľadajúcim svoju pravdu.

Zistiť, ako sa mu to podarilo a či konfrontovať svoj vlastný pohľad s jeho robustným umeleckým zachytením môžu návštevníci Galérie Nedbalka do 24. marca tohto roku.

Ilustračné foto z majetku Galérie Nedbalka a autor