Žiaci majú svojich učiteľov ešte vždy vo veľkej úcte + Najkrajší list môjmu učiteľovi

50

Učiteľská profesia je pod ťažkou paľbou trhového sveta okolo nás. Na jednej strane rodičia požadujú neustále vyššie výkony učiteľov, na strane druhej štát nastavil odmeňovanie učiteľov do najspodnejších priečinkov a naši pedagógovia držia koncovú lampu v platoch učiteľov v rámci celej EÚ už vyše 20 rokov.

Napriek tomuto stavu sa ukazuje, že tí, ktorí trávia s nimi v školách, telocvičniach, dielňach, internátoch denne 190 dní v roku, ich majú zväčša v úcte, aj keď to nedávajú bohvieako bežne najavo. Pravdu v titulku tohto článku potvrdila drvivá väčšina prác, ktoré zaslali školy a žiaci do finále súťaže o najkrajší list svojmu učiteľovi. Redakcia mesačníka Rodina a škola v spolupráci s Literárnym týždenníkom vyhlásili súťaž na začiatku minulého školského roka. Do užšieho finále sa dostalo napokon 16 prác zo základných a 14 prác zo stredných škôl.

Projekt Najkrajší list môjmu učiteľovi pri svojom prvom ročníku potvrdil, že medzi žiakmi a učiteľmi, ale aj spoločnosťou a učiteľmi musí prebiehať obojstranný či mnohostranný dialóg, aby naši učitelia vedeli napĺňať svoje poslanie aj v čase, keď ich štátna legislatíva nazýva iba pedagogickými zamestnancami a slovo učiteľ je vynechané(!)… Poroty sa poriadne zapotili, lebo museli prečítať naozaj množstvo zaujímavých textov. Lepších, stredných i takých obligatórnych. Vybrali tie najlepšie, ktoré ich najviac upútali a tu sú ich rozhodnutia: Kategória Základné školy: 1. miesto Nikolas Majchej, ZŠ Važecká ul., Prešov; pedagóg: Mgr. Jana Pruchnerovičová; 2. Alexandra Frissová, ZŠ Zemné; pedagóg: Mgr. Gertrúda Podvorečná; 3. Nikola Rázgová, ZŠ Zarevúcka ul., Ružomberok; pedagóg: Mgr. Veronika Kořínková. Kategória Stredné školy: 1. miesto: Veronika Chomová (15 rokov), Katolícka spojená škola sv. Mikuláša Duklianska 16, Prešov; pedagóg: Jana Slimáková; 2. Slávka Jalčová (18 rokov), OA Kapušianska, Michalovce; pedagóg: Ing. Iveta Jalčová; 3. Soňa Papajová (16 rokov), OA Radlinského, Dolný Kubín; pedagóg: Mgr. Tatiana Antalová.

VÍŤAZNÝ LIST

Drahá pani učiteľka Janka…

prosím, odpovedzte mi na otázku: „Ako napísať list, keď v dnešnej dobe sa už prekvitajúce slová na papier nepíšu?“

Odpovedali ste na mnoho plnohodnotných i nezmyselných otázok svojich žiakov… Pamätáte sa? Napríklad, či je skutočná pravda, že človek sa vyvinul z opice, či elektronika pohltila celý svet, či je správne považovať obedy zadarmo za dobrú vec bez hlbšieho ponorenia do nasledujúcich následkov, či je interrupcia alebo eutanázia správna, či je všetka tá pravda na povrchu, alebo je ukrytá pod plášťom. Aký dôvod má zahaľovanie žien v islamských krajinách? Aký dosah má rozpad rodiny a vznik LGBTE? Aký druh lásky sa prejavuje v 21. storočí? Aký skutočný zmysel má vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej…

Na tieto vety s otáznikmi na konci je ťažké nájsť uspokojivé odpovede pre šestnásťročných „nechápavých“ tínedžerov. Väčšina z tých diskutabilných otázok však vypukla do horlivých diskusií. Na takéto naše otázky ste rozvírili kruh pravdy. Mohli sme sa slobodne prejaviť a povedať svoj názor na aktuálne preberané témy, hoci nie možno v školských plánoch. Zaoberali sme sa vážnejšími i menej podstatnými okolnosťami vo svete. Ale čo viac? Vy jediná spomedzi našich učiteľov ste nám dali možnosť prejaviť záujem o problematiku dnešných čias a dať tak možnosť dokázať všetkým, ktorí hádžu mladých iba pre ich vek, neskúsenosť a naivné vyhliadky budúcnosti do jedného vreca, že my nie sme zaslepené deti s ružovými okuliarmi na očiach. Takí sme boli z toho šťastní!

Nešli sme ako kone s klapkami na očiach a nepreberali sme starosti Aššurbanipala Prvého, člena sargonovskej dynastie z roku 668 pred n. l., keď vonku práve zúrili oveľa súčasnejšie podklady na rozoberanie. Ale to je len dobre. Prečo by mal učiteľ odrecitovať učivo pred tabuľou s kyslým a znudeným výrazom v tvári o minulých panovníkoch, keď poslucháči bažia po jeho vlastnom názore na voľby „panovníka“ Slovenskej republiky?

Učiteľ vychováva, vzdeláva, poučuje, ale Vy robíte toho omnoho viac. Napriek všetkému nám posúvate aj múdrosti, ktoré nie sú zapísané v žiadnych komunistických či súčasných učebniciach. Tie ŽIVOTNÉ múdrosti.

„Žite prítomnosťou a blízkou budúcnosťou.“
„Nevychovávajme citových kriplov.“
„Jediné, čo je zadarmo, je úsmev a objatie.“
„Kto číta knihy, číta život.“
„Svet pôjde ďalej, ak bude pokora a viera.“

 Tieto výroky pochádzajú z Vašich úst a my sme si ich zapísali ako vrúcne poznámky. Lež nie do zošita, ale do životov. Pretože keď raz urobíme maturitnú skúšku a zahodíme všetky nepotrebné papiere plné faktov a výpočtov, tieto vety sa naozaj zapíšu do našich sŕdc. Naučíme sa ich naspamäť, lebo skúšaní nie pred tabuľou, ale pred svetom budeme nespočetne veľakrát. 

Vážená pani učiteľka, aj keď to znie ako trpké klišé, máme Vás veľmi radi. Vždy viete pomôcť, požičiavate nám svoje vlastné knihy, vidíte v nás budúci potenciál, úprimne sa o nás zaujímate, beriete každého jedného z nás ako originálneho jedinca… Kto povedal, že učiteľ si má odučiť dennodenne jednotvárne hodiny, brať nás iba za zdroj financií a ísť domov? Veď učiteľ je náhradný rodič! Prostredníctvom neho sa pozeráme inak na rôzne problémy ľudstva! Tvorí náš vzor pre budúce generácie! Prečo sú učitelia zhadzovaní a považovaní za málo významných?! Nezávisí od nich, aký človek zo žiaka vyrastie?! Azda nie od nich sa vyvíja múdrosť najlepšieho astrofyzika, režiséra, psychológa, biológa či neurochirurga?!

Raz ste povedali, že nechcete, aby sme Vás videli len ako učiteľku, ale hlavne ako matku, ženu, staršiu osobu a napokon ako ľudskú bytosť. A my to vďačne z celej duše konáme.

Kultúrny vzorec spoločnosti tvoria aj mimoškolské akcie. V tomto prípade reakcie na doskách divadla. Pamätám si, aké to bolo, keď ste nás prvýkrát zavolali do divadla. Najprv sme reagovali, že mimo školy o 19.00 hodine nás nikto nevytiahne z domu, lebo naše vnímanie vzdelávania sa končí. No teraz je to okolo dvadsať akcií, ktoré sme s Vami podnikli, buď ako členovia večernej etikety v lóži nahodení do gala, alebo v úlohe hostí pri prednáškach so spisovateľmi. Našu poklonu si zasluhujete, že Váš záujem o nás sa nekončí len odzvonením poslednej vyučovacej hodiny.

Ste skvelá bytosť, pani učiteľka Slimáková. Píšem to síce ja, ale mám pocit, že v mene celej triedy. Viem totiž, že moji spolužiaci si myslia o Vás to isté, iba to možno nevedia sformulovať do zmysluplných viet.

Budúcnosť je v mojom prípade nadmieru hmlistá, nejasná, neviem, kam sa poberiem. No nitky pretkaných sietí ma ťahajú k učiteľstvu. Pokiaľ by som mala byť zodpovedná za mladých ľudí tvoriacich neskôr spoločnosť, chcela by som byť presne taká, ako ste Vy. Ušľachtilá, cieľavedomá, nápomocná, empatická, sentimentálna, priebojná, ale hlavne… ľudská.

S obdivom a neutíchajúcou vďakou

VERONIKA CHOMOVÁ (15 rokov)

Zdroj: Ľubomír Pajtinka: Žiaci majú svojich učiteľov ešte vždy vo veľkej úcte: Najkrajší list môjmu učiteľovi. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 35 – 36 (16. 10. 2019), ISSN 0862-5999, s. 2.

Ilustračné foto: Pixabay.com