Žiarivý poetický „obraz“

418

Je tu jar. Ortuť v teplomeroch stúpa (a či dvíhajú sa čísla na monitoroch obdobných digitálnych meračov) a donedávna všadeprítomná beloba (po prechodne sivej až špinavočiernej fáze) sa akoby zázrakom mení na kyticu plnú hravých farieb všemožných odtieňov. Veselých, teplých, spievajúcich. Ozaj, spievajúcich! Prebúdzajú sa a tešia (seba i ľudí) operence – trilkujú, spievajú, poskakujú, lietajú, vo vodách sa čľapkajú… Jar je tu!

Aj v neveľkých, ba priam útulných kúpeľoch v Rajeckých Tepliciach sa toto všetko deje v typicky príjemnom prostredí promenády, parčíkov, trávnatých plôch a jazierka. Párik kačíc na jeho brehu z kameňa hľadí sliepňavo do silnejúcich slnečných lúčov, cárica labuť sa po krátkej plavbe proti vlnám ukladá na oddych, skrútiac pôvabné telo do surrealistického obrazca. No stačí prejsť pár metrov a vidíte iné vodné vtáky – plné energie a hoci „ustrnuté“ v gestách, predsa plné radosti zo života. Ba nielen vtáky, ale aj iné zvieratá, ľudí, stromy, kvety… „zurčiaci“ vzduch. Ale akých ľudí a bytostí, aké zvieratá, aké univerzum života a existencie v celej ich apoteóze jestvovania! Muž, z ktorého hlavy vyletuje kŕdeľ pestrofarebných tulipánov. Anjel chystajúc sa ovoňať kvet chránený jeho/jej roztiahnutými krídlami, levitujúci hudobníci, jazdci aj jelene. Bobor v korune rozkošateného stromu, roj rýb, zakrádajúca sa salamandra, v rýchlom lete gagotajúce kačky nad usilovne loviacou potápkou… Chvost koňa sa stáva riečnym prúdom meniacim sa vzápätí na šupinatú rybu. Až ne-uveriteľne pôsobiaca neskutočná skutočnosť, realita v povzbudivom umeleckom priemete, ľahučko a nonšalantne pokrčeným lakťom tvorivej fantázie a zručnosti opierajúca sa o triumvirát: radosť – pohyb – život. V zjednotenom tvare ohraničenom stavbou, no predsa s ľahkosťou prekonávajúca priestor a čas. Akoby tieto veličiny ani neboli. No a aj keď sú – tu nie sú podstatné…

Hrať na husle sa dá aj posediačky na strome

 „Svet… naplnený hudbou a spevom, radosťou i melanchóliou. Je maľovaný, kreslený, ukovaný z pomaľovaných mreží, vstupujú do neho plastické motívy z keramiky… putuje stenami fasády. Motívy neobchádzajú ani okná a komín… mreže balkónov vchádzajú do kresieb pávích chvostov, ryby a do korún stromov,“ hovorí o všetkom spomenutom a či aspoň naznačenom umenovedkyňa Dana Doricová. Je tu teda čas „odtajnenia“ miesta spomínaných zázrakov.

Veľkoplošný “obraz” plný zázrakov a oslavy života

Azda najlepšie tak urobíme slovami jeho tvorkyne, ktorá držala v rukách pomyselnú čarovnú paličku. Hovorí akademická maliarka Daniela Krajčová – venujúca sa maľbe, kresbe, keramickej plastike aj ilustrácii (lebo toto všetko v danom prípade použila v prekvapivo harmonickom súzvuku) – rodáčka zo Žiliny, kde aj žije a tvorí: „Keď sa prestavoval Hotel Encián v Rajeckých Tepliciach, oslovil ma majiteľ, či by som nepomaľovala fasádu tejto stavby… Práve som sa vrátila zo splavovania Delty Dunaja a celkom sa mi zdal vhodný motív fauny a flóry z tejto cesty. Motív sa rozvíjal… jednotlivé steny na seba nadväzovali, vznikla oslava života a prírody.“

Páví chvost aj ornamentálne zábradlie

Vieme, že umelkyňa strávila na lešení 2-3 mesiace počas rokov 2009 – 2011 a že jej majiteľ dal úplne voľnú ruku. Urobil viac než dobre! Kto navštívi spomínané kúpele, určite tieto slová potvrdí. Žiarivý a poetický obraz svet(l)a z fasády Penziónu Encián v Rajeckých Tepliciach hreje po celý rok. No azda najviac po zime. Keď sa jar zobúdza a zobúdza tak trochu aj nás…