Zomrel Ján Čomaj, vynikajúci reportér a spisovateľ

1351

V nedeľu 26. januára 2020 krátko po polnoci zomrel v Národnom onkologickom ústave na Kramároch v Bratislave na následky ťažkého ochorenia vynikajúci slovenský reportér a spisovateľ literatúry faktu, člen SSS Ján Čomaj. O úmrtí informovala manželka spisovateľa Beáta Čomajová.

Ján Čomaj, spisovateľ, novinár, reportér, publicista, esejista, autor literatúry faktu, redaktor, vysokoškolský pedagóg, jeden z najvýraznejších slovenských reportérov šesťdesiatych rokov i prelomu storočia, sa narodil sa 17. apríla 1935 v Radzovciach (okres Lučenec), žil v Šaštíne-Strážoch.

Vynikol ako žurnalista, publicista, no najmä ako reportér, patril medzi najvýraznejších slovenských reportérov šesťdesiatych rokov i prelomu storočia. Na pôde Smeny a Smeny na nedeľu, ktorú inicioval (1965), sa zaradil do silnej skupiny reportérov, ktorých reportérska činnosť presiahla konvenčné publicistické žánre a svojimi literárno-estetickými kvalitami zasahovala do umeleckej literatúry.

Samostatne debutoval knihou reportáží Hviezdy spievajú (1963) o životnom štýle populárnych spevákov. Tragické okamihy a osudy ľudí rozličných povolaní a z rozmanitých sociálnych prostredí opísal v reportážnej knihe Smrť sedí vpredu (1964). O ľuďoch, ktorí sa za rozličných okolností dostali do rozporu so zákonom, rozpráva jeho kniha reportáží Počmáraný život (1967, 1968). Po vynútenej odmlke – v dôsledku normalizácie – napísal s Jurajom Verešom dokumentárnu knihu o zákulisí udalostí roku 1968 Čo nebolo v novinách – August 1968 (1990).

V ostatnom desaťročí sa aktívne venoval životopisnej literatúre a etabloval sa medzi našich najvýznamnejších spisovateľov literatúry faktu, čo dokladá aj to, že sa stal viacnásobným laureátom hlavnej ceny Egona Erwina Kischa (2003, 2006 až 2010 a 2015), Národnej Ceny Vojtecha Zamarovského za celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu (2004), hlavnej ceny PEN klubu za tvorbu v roku 2000, hlavnej výročnej Ceny Literárneho fondu za slovenskú pôvodnú tvorbu (1990, 1995), Ceny Ľudovíta Štúra (1997), získal aj Plaketu sv. Cyrila a Metoda (1998), Prémiu Vydavateľstva SSS (1999), Cenu Dominika Tatarku (2007), Cenu Ladislav Mňačka (2019), Cenu Slovenských pohľadov za literárnu kritiku a históriu (2019) a iné významné ocenenia.

Celkovo je autorom vyše 25 reportážnych kníh a diel a literatúry faktu.

Napísal knihu o slovenskom fenoméne Drotárska odysea (2012). Na stránkach jeho knihy Neskutočné príbehy (2013) sa odvíjajú životné osudy perzekvovaných osobností – slovenského básnika Andreja Žarnova, lekára, ktorého prekliatím sa stala poľská Katyň, nezmyselný proces s pracovníkmi na prvej modernej slovenskej všeobecnej encyklopédii na čele s mladým vedcom a sociológom doc. PhDr. Alexandrom Hirnerom, ktorého s ďalšími encyklopedistami po ideologickom obvinení z buržoázneho nacionalizmu zatkli a väznili ako nepriateľov socializmu, príbehy režiséra a herca SND Jána Jamnického, novinára-reportéra Gavrila Gryzlova, herca SND Ivan Mistríka či horolezca Jozefa Justa.

Vo viacerých knihách zaznamenal život a dielo významných osobností slovenskej kultúry, umenia, histórie, vedy a verejného života (keramikár a medailér Ignác Bizmayer, sochár Tibor Bartfay, spisovateľ literatúry faktu Vojtech Zamarovský, architekt Štefan Svetko, zakladateľ modernej slovenskej fotografie Otakar Nehera, sochár Arpád Račko, herečka Eva Kristinová, husľový virtuóz Ján Berky-Mrenica, herec Štefan Kvietik, meteorológ Jozef Iľko, historik, vysokoškolský pedagóg, diplomat a autor literatúry faktu profesor Matúš Kučera a iní).

Napísal aj knihu esejí, fejtónov a glos novinára a spisovateľa My a čas (2015) o problémoch súčasnosti.

Uverejňoval eseje, zamyslenia, reportáže, fejtóny, črty a iné novinárske žánre v Literárnom týždenníku, Slovenských národných novinách či na webovom portáli www.noveslovo.sk. Spolupracoval s televíziou a rozhlasom.

***

Slovenská kultúrna verejnosť stráca v Jánovi Čomajovi vynikajúceho reportéra a spisovateľa, ktorý sa okrem iného nezameniteľne zaslúžil o svedectvá ťažkých osudov mnohých významných osobností slovenskej kultúry, umenia, histórie, vedy a verejného života, o publicistické mapovanie zložitých období našej povojnovej histórie i súčasnosti, ako aj charizmatickú osobnosť s veľkým darom empatie a žičlivého človeka.

Manželke, všetkým pozostalým i priateľom Jána Čomaja vyjadrujeme v mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov, ktorého bol členom, i redakcie Literárneho týždenníka, ktorého bol stálym prispievateľom a členom redakčnej rady, hlbokú úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke.

Foto: Štefan Cifra

(Prečítajte si: Štefan Cifra: Ján Čomaj, medailón člena Spolku slovenských spisovateľov, autorizované J. Čomajom 3. 4. 2015; in: www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/comaj-jan/)